Založ si blog

Viera, veda a mozog – Prečo vzniklo náboženstvo?

V najbližších týždňoch by som sa chcel s vami podeliť so sériou článkov s titulkou Viera, veda a mozog. Súčasná veda a technika pokročila míľovými krokmi a dneska vieme podrobne merať ľudský mozog pri aktivitách ako sú modlitba alebo meditácia. Čo nám tieto merania vedia povedať? Ako náš mozog spracováva takéto skúsenosti? Aké sú pozitívne a negatívne aspekty viery? Preberieme v tejo súvislosti témy spojené s morálkou, mýtmi, duševným zdravým, psychickými poruchami a celkovým vplyvom náboženskej viery na ľudský mozog. Dneska začneme zamyslením nad hypotézou prečo vzniklo náboženstvo a čo viedlo k tomu, že má dodnes v našej spoločnosti takú dôležitú úlohu.

Má náboženská skúsenosť svoj význam? Má niečo, čím môže byť pre jednotlivca, alebo spoločnosť užitočná? To nie sú len rétorické otázky. V spoločnosti prebieha dlhú dobu reálna debata o tom, či sú viera a náboženstvo vôbec dobré. Najmä keď je mnoho prípadov, kedy vedú k násiliu a nenávisti. Známy evolučný biológ Richard Dawkins dokonca tvrdí, že: „Viera môže byť veľmi, ale veľmi nebezpečná a implantovať ju do myslí malým nevinným deťom je vážne zlo.“

Viera sa teda nedá brať ako samozrejmosť, ktorá je všeobecne akceptovaná. Musíme sa v prvom rade spýtať, prečo máme mozog, ktorý je schopný prežívania viery. Mnoho filozofov a teológov sa v dejinách  zaoberalo otázkou existencie a zmyslu náboženstva a viery , takže teraz sa skúsime pozrieť na problematiku z trochu iného pohľadu, a to z neurologickej a evolučnej perspektívy.

V 70. tych rokoch začali prvé výskumy viery z pohľadu vývoja nášho mozgu. V 90. tych rokoch napísal vedec James Austin knihu Zen a Mozog, v ktorej sa zaoberá fungovaním mozgu a jeho zmenám pri duchovnej činnosti akou je meditácia.

V posledných rokoch sa zlepšili metodiky skúmania mozgu a tie otvorili dvere aj skúmaniu neurologických a fyziologických aspektov viery. Pre tento účel môžme vieru zadefinovať asi takto: „Viera predstavuje subjektívne pocity, myšlienky, skúsenosti a správanie, ktoré vzniká pri hľadaní posvätna.“

Prečo máme teda mozog, ktorý má predispozíciu hľadať duchovno a posvätno? K tomuto sa dá pristupovať z viacerých perspektív. A to z perspektívy evolučnej, neurologickej a náboženskej.

Čo sa týka evolučnej perspektívy, tá tvrdí že náboženstvo je z evolučného hľadiska adaptívne. Medzi evolučným vývojom ľudského mozgu a náboženskou aktivitou je veľmi výrazná korelácia.

Ak preskúmame tvar a veľkosť lebiek druhov, ktorí boli pred človekom, vieme určiť veľkosť jednotlivých častí ich mozgu. Úplne prvá známka viery  človeka, teda jeho predchodcu,  je 72 tisíc rokov stará a pochádza z hrobov neandrtálca. Neandrtálec mal väčší mozog ako priama vetva ľudských potomkov. Primárne mal väčší kortex, alebo vonkajšiu časť mozgu, ktorá je zodpovedná za vyššie myšlienkové procesy. Veľkosť tejto časti mozgu môže mať súvis so začiatkom pochovávania. A pochovávania nielen človeka samotného, ale rovnako ďalších vecí ako nástrojov, alebo iných predmetov.  Pravdepodobne predpokladali, že po smrti odchádza nejaká časť človeka na iné miesto, kde potrebuje tieto predmety, ktoré im vkladali do hrobu.

Kromaňonci mali tiež určitý druh viery reprezentovaný jaskynnými maľbami, na ktorých boli znázornení lovci a ulovená zver. To mohlo vychádzať z predstavy, že daná myšlienka úspešného lovu zvečnená v podobne maľby môže pomôcť úspešnosti skutočného lovu. Kromaňonci boli taktiež prví sochári, ktorí modelovali sošky v podobe veľmi plodných žien. Tieto sošky sú prvou známkou uctievania bohyne plodnosti. Viera v ňu mohla byť spájaná s úspešnou úrodou a potomstvom, čo im pomohlo zabezpečiť prežitie ako jednotlivcov tak aj celej skupiny.

Duchovné zážitky predstavujú komplexný systém zahŕňajúci súbor emócií, myšlienok, vnímania a správania. Na to aby boli zrealizovatelné je potrebný  veľmi komplexný mozog. Čo je teda na náboženstve to čo mozog považoval za adaptívne? Akú evolučnú výhodu mohla poskytovať viera našim predkom?

Za prvé, náboženstvo zabezpečovalo súdržnosť spoločnosti. Z historického hladiska si môžeme vziať príklad z chrámu Gobekli Tepe, ktorý sa nachádza v dnešnom Turecku. Ide o chrámovú náboženskú stavbu z obdobia neolitu, ktorá svedčí o tom, že náboženstvo existovalo pred tým než vznikli prvé sociálne štruktúry. Nábožestvo bolo v tomto význame tým prvotným pojivom, ktoré zabezpečilo zjednotenie a súdržnosť skupiny a následné vytvorenie sociálnych štruktúr. Svedčí o tom tiež to, že ani jedna veľká kultúra nevznikla bez náboženstva. V civilizáciach od Mezopotámie, Egyptu cez Grécko a Veľkonočné ostrovy, zohrávalo náboženstvo vždy prominentnú úlohu.

Náboženstvo tiež vytvára morálku a zákony, ktoré pomáhajú danej spoločnosti prežiť. Učí spoločnosť tomu, že nie je správne zabíjať, alebo kradnúť a dodržiavanie týchto pravidiel spôsobuje v spoločnosti pocit súdržnosti a bezpečnosti a zabraňuje tomu, aby vznikala anarchia, ktorá danú spoločnosť rozvráti. Takže náboženstvo z tohto hľadiska nielen poskytuje tmelivo na vznik spoločenských štruktúr, ale poskytuje aj zákony a poriadok, ktorý pomáha danej spoločnosti efektívnejšie fungovať.

Náboženstvo zabezpečuje tiež základ konceptu autority. Keď si vezmeme veľkých vodcov dávnych civilizácií, všetci boli nejakým spôsobom spojený s bohom, či už ako jeho potomkovia alebo zástupcovia tu na zemi. U egypťanov boli faraóni dokonca považovaný priamo za božstvo. Náboženstvo teda poskytuje koncept autority, ktorý sa priamo podiela na riadení a zabezpečovaní súdržnosti celej spoločnosti.

Náboženstvo má ešte ďalšie aspekty, ktoré pomáhajú prežiť jednotlivcom aj spoločnosti a zvyšujú tiež jej efektivitu. Poskytuje pocit kontroly a bezpečia. Naši evoluční predchodcovia žili vo veľmi nebezpečnom svete, kde bola smrť na dennom poriadku a náboženstvo moholo poskytovať odpoveď na otázky týkajúce sa smrti. Poskytnutím príbehov a ideí o posmrtnom živote mohlo zabezpečiť o niečo znesitelnejší život.

Dnes síce vieme, že táto kontrola nie je reálna, že kromaňoncom malujúcim úspešný lov na jaskynú stenu táto maľba magicky nepomohla v love, rovnako agrárnym spoločnostiam dané rituály magicky nezabezpečili lepšiu úrodu, ale čo je podstatné je to, že oni v to verili. A táto viera im pomohla orientovať na danú vec myseľ, aby boli schopní a motivovaní ju vykonať a takým spôsobom prežiť.

V prípade jaskynných malieb ide o pozitívny prístup k lovu, nastavenie mysle na úspešnosť lovu ešte pred lovom samotným. Tento optimistický prístup celej skupiny sa mohol a prejaviť  vo výsledkoch skutočného lovu. Nebola to záruka, ale vo väčšine prípadov tento prístup mohol skupine zabezpečiť lepšie výsledky.

Podľa viacerých evolučných vedcov, všetky tieto mechanizmy viedli v konečnom dôsledku k úspešnej výhode prežitia a práve pre toto sa stalo náboženstvo takým silným hýbateľom ľudskej histórie. Náboženstvo sa stalo súčasťou toho, ako náš mozog začal fungovať.

Toto boli dôvody vysvetlenia vzniku náboženstva z evolučného pohľadu, teraz sa na to pozrieme z pohľadu neurologického. Tento pohľad je zčasti aj evolučný, ale viac sa zameriava na to prečo mozog začal takým spôsobom fungovať. Ak sa teda mozog vyvinul tak, aby dokázal riešiť náročné úlohy od ktorých záviselo prežitie jedinca ako skrotenie zvierat, sadenie obilia atď. rovnako musel dokázať poňať určité filozofické otázky týkajúce sa povahy reality, ktorá ho obklopovala.

Načo sme tu? Prečo sme sa vôbec narodili? A aký je vlastne význam toho že sme tu? Rovnakým spôsobom vytváral mozog na tieto otázky náboženské odpovede. V tomto prípade nábožnstvo nie je samo o sebe adaptívne ale je prirodzeným následkom neurobiológie. Tomuto sa hovorí odborne epifenomén. Mozog bol adaptívny pre rôzne iné dôvody, ako riešenie problémov týkajúich sa prežitia, ale v určitom bode tohto procesu náboženstvo zapadlo do tejto schémy. Preto sa to nazýva epifenomén, lebo nie je to priamo zodpovedný element evolúcie, ale niečo čo sa objaví na scéne popri vývoji, ako aspekt inej časti evolúcie.

Pre praktické prirovnanie si môžeme vziať vývoj krídla vtákov. Vieme, že polovica krídla vtákov neslúži pre účel lietania. Z toho vieme povedať, že krídla sa nevyvinuli za účelom zabezpečiť jedincovi schopnosť lietať. Krídla sa vyvinuli kvôli inému dôvodu ako napríklad aby mohol daný vták od tela  šíriť teplo a ako sa krídla zväčšovali, v určitom bode získali schopnosť pomôcť zvieraťu k tomu aby vzlietlo. A keď sa toto stalo, ďalej sa už krídlo vyvíjalo špecificky pre účel letu.

V kontexte epifenoménu náboženstva ide o podobný argument. Mozog nepracoval na vytvorení náboženstva, on riešil a adaptoval sa na iné situácie súvisiace s prežitím. V tomto procese sa ale dostalo do vývoja aj náboženstvo, a akonálhe sa tam dostalo, mozog sa ďalej špecializoval špecificky práve naň.

Popri vedeckých vysvetleniach spomenieme aj náboženský argument, ktorý hovorí o tom, že ak Boh existuje, je prirodzené, že vytvoril náš mozog takým spôsobom, aby sme ho dokázali poňať a chápať. Je preto pochopiteľné, že z náboženského argumentu je zrejmé, že by sme mali mať mozog, ktorý dokáže spracovať procesy, ktoré následne tvoria náboženské ideje, schopnosť modliť sa, meditovať a vytvárať rámec v ktorom chápeme a nazeráme na svet okolo nás.

Takže či už vezmeme nábožesnkú, evloučnú, alebo neurologickú perspektívu, všetky nám pomáhajú pochopiť prečo a akým spôsobom vzniklo náboženstvo nielen z hľadiska kultúrneho, ale aj z hľadiska nášho mozgu a jeho procesov. Nech už sa pozeráme na danú vec z akéhokoľvek pohľadu jedna vec je istá – mozog je nastavný tak, že má v sebe vrodené tendencie hľadať posvätné ciele. Táto tendencia je následne zodpovedná za to, že vieme prežívať  širokú škálu náboženských skúseností, zapájať sa do rôznych rituálov, vytvárať rôzne doktríny a vytvárať filozofické a teologické koncepty. Všetko vďaka týmto evolučným a náboženským procesom, ktoré sa spájajú v našej mysli.

Prečo mozog vlastne vininul túto tendenciu? Možno nebudeme nikdy vedieť, ktorá z týchto odpovedí je tá správna. Aj keď ale nebudeme presne vedieť odpovedať na túto otázku, samotná existencia tejto tendecie nám umožňuje skúmať široké spektrum javov, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť náš mozog a vieru.

 

Literatúra:

James H. Austin, Zen and the Brain: Toward an Understanding of Meditation and Consciousness, The MIT Press, 1999

Andrew B. Newberg, How God Changes Your Brain: Breakthrough Findings from a Leading Neuroscientist, Ballantine Books, 2010

Andrew B. Newberg, Why God Won’t Go Away: Brain Science and the Biology of Belief,Ballantine Books, 2002

Andrew B. Newberg, Born to Believe: God, Science, and the Origin of Ordinary and Extraordinary Beliefs, Free Press, 2007

Andrew B. Newberg, Principles of Neurotheology (Ashgate Science and Religion Series), Ashgate, 2010

 

 

Modlitba a šťastie

30.07.2014

Pred pár týždňami som písal blog o šťastí s malým návodom založeným na viacerých psychologických štúdiách. Štúdie sa zaoberali skúmaním aktivít, ktoré značne prispievali k zvýšenému viac »

Čo ste o vzťahoch možno nepočuli

15.06.2014

„Vzťah je ako žralok. Musí sa neustále posúvať dopredu, inak zahynie." Woody Allen Muži aj ženy sú v rovnakej miere zodpovední za neúspechy vo vzťahoch, takže úspech vášho vzťahu viac »

Tajomstvo šťastia

08.06.2014

Nedávno som pred spaním pozeral na TED-e prednášku Shawna Anchora zo série „Work Smarter“. Po dopozeraní som bol nútený sa zamyslieť nad štandardne rozbehanými vecami vo svojom živote. viac »

lesy, stromy,

Pre ochranu lesov treba konsenzus v celej vláde, tvrdí Sólymos

25.07.2017 14:51

Minister životného prostredia László Sólymos sa vyjadril k problematike Karpatských bukových pralesov zaradených do svetového dedičstva UNESCO, ktoré slovenskú vládu ostro kritizovalo za nedostatočnú ochranu tohto chráneného územia.

Marian Kotleba

Smutný z Novej Generácie: Kotleba je zlý hospodár a 'starý politik'

25.07.2017 14:34

Zlým hospodárom a politikom starej generácie označil Mariana Kotlebu predseda iniciatívy Nová Generácia Tomáš Smutný.

peniaze, sporenie, vkaldy, investovanie, investícia, úrok, úroky

Deutsche Bank chce stiahnuť z Londýna do Frankfurtu väčšinu aktív

25.07.2017 14:21

Nemecká Deutsche Bank plánuje stiahnuť z Londýna aktíva v objeme zhruba 300 miliárd eur a premiestniť ich do Frankfurtu.

Volkswagen, pracovné miesta

Volkswagen dá prácu ďalším stovkám ľudí

25.07.2017 14:00

Najväčšia na Slovensku podnikajúca automobilka plánuje v blízkosti Bratislavy vybudovať nové logistické centrum. Investícia v celkovej hodnote 147 miliónov eur vytvorí 700 nových pracovných miest.

michalhornak

.životný štýl. náboženstvo. psychológia .filozofia. história. sexualita. evolúcia

Štatistiky blogu

Počet článkov: 43
Celková čítanosť: 178488x
Priemerná čítanosť článkov: 4151x

Autor blogu

Kategórie