Založ si blog

Viera, veda a mozog – Náboženstvo a duševné zdravie

V ďalšom diele tejto série sa pozrieme na náboženstvo a jeho vplyv na naše duševné zdravie. Duševné zdravie môžeme definovať ako stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti. Má náboženstvo naň pozitívny alebo negatívny vplyv? Nič nie je čiernobiele a to hlavne v prípade keď sa bavíme o komplexných mozgových procesoch, ktoré zastrešujú naš pojem duševné zdravie.

Začneme krátkou skúsenosťou z psychoterapeutickej praxe, ktorá v sebe nesie ukážku vzťahu medzi duševným zdravým a náboženstvom.

Monika má 32 rokov a mala diagnostikovanú depresiu. Napriek tomu, že terapeut s ňou prebral nespočet tém a predpísal antidepresíva, Monika na liečbu nereagovala. Na jednom terapeutickom sedení sa jej terapeut spýtal na jej vieru v Boha. Moniku to najprv prekvapilo, ale po chvíli sa na túto tému rozrozprávala. Pochádzala z náboženskej rodiny, hlavne z matkinej strany, ktorá bola veľmi zbožná žena. Keď jej mama zomrela na rakovinu, Monika stratila akýkoľvek záujem o náboženstvo. Považovala Boha za nemilosrdného, keď jej vzal matku a ešte v tak v nízkom veku.

Terapeut sa potom spýtal Moniky, či si myslí, že je Boh na jej strane. Samozrejme odpovedala že nie, aj keď ju to trápilo, lebo nejakým spôsobom cítila, žeby mala mať lepší vzťah s Bohom. Od tohto bodu sa terapeut zameral na vzťah medzi Monikinou depresiou a jej negatívnym vzťahom k Bohu. Ako pokračovala terapia, Monika si našla cestu ako odpustiť Bohu za smrť jej matky. Tento prelom bol významným prvkom celej terapie, pretože Monikine depresie sa podstatne znižovali až sa ich nakoniec úplne zbavila a našla nový prístup k životu i Bohu.

Toto samozrejme nie je univerzálne aplikovateľný príklad, ale viaceré výskumy ukazujú, že mnoho ľudí s psychickými problémami má určitú časť tohto problému spojenú s vierou a náboženstvom. Z tohto dôvodu sa v niektorých prípadoch vynára vzťah medzi náboženstvom a duševným zdravím. Tento vzťah je veľmi komplexný a je potrebné určiť, kedy môže byť náboženstvo prospešné pre duševné zdravie a kedy naopak môže pôsobiť deštruktívne.

V tejto oblasti sa nám vynára ešte jedna otázka, ktorú sa mnohí snažia nejako obchádzať, pretože je niekedy až nepríjemná. Je samotné náboženské myslenie známkou psychického zdravia? Alebo môže racionálna psychicky zdravá osoba nadobudnúť náboženské myslenie bez toho, aby sme to považovali za niečo nenormálne alebo iluzórne?

Skúsime sa z vedeckého hľadiska pozrieť práve na tento vzťah mezdi náboženstvom a duševným zdravým. Pozrieme sa na širokú škálu pozitívnych i negatívnych aspektov a to, čo nám vedia povedať o našom mozgu.

Ako náboženstvo ovplyvňuje duševné zdravie? V Monikinom prípade malo akési paradoxné postavenie, lebo na jednej strane bolo príčinou depresií, ale zároveň bolo tiež súčasťou terapie, vďaka ktorej sa z nej následne dostala. Z toho môžeme vyvodiť, že náboženstvo má ako pozitívne tak negatívne aspekty vplývajúce na naše duševné zdravie.

Pozrime sa najprv na tie pozitívne. Vo viacerých štúdiach bolo dokázané, že nábožnosť má pozitívny vplyv na redukciu úzkostných stavov a lepšiu kontrolu impulzívneho správania. Pri pacientoch s chronickými chrobami ako sú rakovina, alebo srdečné ochorenia je často spomínané, že náboženstvo je dôležitým prvkom na prekonanie ich úzkosti a strachu. Z lekárskeho hľadiska tento prístup môže pomôcť k lepšej reakcií na liečbu, kedy pacienti viacej spolupracujú a majú k nej lepší prístup, čo sa všetko odzrkadlí aj na výsledkom liečby samotnej.

Ďalším pozitívom vyplývajúcim zo štúdií v tejto oblasti je, že náboženstvo podporuje blízkosť a súdržnosť s ostatnými. Toto je jedna z evolučných adaptabilných výhod náboženstva. Vytvára viacej súdržné spoločnosti a náboženské rituály vytvárajú pocit spojenia a jednoty ľudí, ktorí ich praktizujú. Daný človek môže cítiť bližšie spojenie s ľudmi okolo seba, so svojím partnerom, deťmi, alebo priateľmi. Toto prispieva k všeobecnému duševnému zdraviu človeka.

Táto špecifická výhoda býva ale niekedy vyrovnaná jej negatívnou stránkou a to prístupom k ľudom, ktorí sú mimo náboženskej skupiny. K tomu sa viac vrátime nižšie.

Ďalšie štúdie nábožnosti ukázali, že náboženstvo veľkou mierou prispieva k všeobecnému cieľu a zmyslu života človeka. Tieto štúdie ukázali koreláciu medzi nábožnosťou a naplneným zmyslom života. Náboženstvo sa snaží vysvetliť prečo sme tu, aký zmysel má naša existencia, aký je náš vzťah k ostatným a k Bohu samotnému. Všetky tieto prvky vytvárajú veľmi silný obraz zmyslu života s ktorým sa človek môže stotožniť. A mať zmysel života je z hľadiska duševného zdravia výhodné, pretože ľudia sa často krát strácajú práve v tom aký je ich zmysel života, keď prechádzajú depresiou, alebo ťažším životným obdobím.

Ďalším pozitívom je podpora osobného rastu. Nasledovaním, alebo hľadaním duchovných cieľov si ľudia vytvoria istý rámec v ktorom môžu osobnostne rásť.

Existuje istý druh špecifickej úzkosti, ktorá sa tiež niekedy nazýva ontologická úzkosť. Táto úzkosť je spätá s univerzálnymi otázkami zmyslu života ako prečo sme tu, aký je zmysel nášho života, alebo prečo sa niečo stalo práve nám. V procese spracovania týchto otázok niekedy v ľudoch vzniká táto úzkosť. Dosť sa tejto tematike venoval sociálny psychológ Erich Fromm, ktorý tvrdil, že ľudia majú silnú potrebu stabilného rámcu zmyslu života a práve náboženstvo spĺňa v tejto oblasti svoju rolu.

Ako sme si mohli všimnúť, vzťah medzi náboženstvom a psychickým zdravím je veľmi komplexný. Principiálne môže byť toto spojenie výhodné, ale samo o sebe nemôže byť považované za všeliek, dokonca v niektorých prípadoch môže zhorišť stav človeka.

Zaujímavý je vzťah medzi náboženstvom a závislosťami. Mnoho vedcov tento vzťah skúmalo z viacerých dôvodov. Základná hypotéza týchto štúdií tvrdí, že závislosť na drogách je veľmi podobná silnej náboženskej viere, čo je následne využívané pri liečbe nahradením jednej závislosti za závislosť, ktorá je menej nebezpečná. (Anonymný alkoholici, komunita Cenacolo) Tento postup je potvrdený aj štúdiami, ktorých výsledky hovoria, že náboženskí ľudia sú menej závislí na alkohole, tabaku, alebo drogách.

Niektorí vedci sa snažia vyvinúť špecifické metódy vychádzajúce z tohto prístupu kombinácie náboženského obsahu a tradičných psychoterapeutických techník. Keď vedci skúmali tento prístup, zameriavali sa na jeho efektívnosť vrámci špecifických porúch, ako sú depresívne a úzkostné poruchy. Výsledky týchto štúdií ukázali, že tieto metódy sú rovnako efektívne ako tradičná psychoterapia a v niektorých prípadoch dokonca efektívnejšie. Efektívnejšie sú logicky pri  pacientoch s náboženskou vierou.

Tento výskum ďalej ukázal, že terapeut sám nemusí byť vôbec nábožensky založený na to, aby vedel vykonať túto integratívnu psychoterapiu. Presvedčený ateista samozrejme nie je vhodným kandidátom pre tento typ terapie, ale nábožensky založený človek, ktorého viera môže mať pozitívne aj negatívne aspekty je už iný prípad. Vtedy je to dôležitá oblasť, ktorú by mal každý terapeut preskúmať aby zistil, ako vplýva na súčasný psychický stav klienta a ak vplýva negatívne, ako nájsť spôsob pozitívneho využitia pre jeho duševné zdravie.

Existujú ešte ďalšie praktiky spojené s náboženstvom, ktoré majú pozitívny vplyv na duševné zdravie. Napríklad také odpustenie, ktoré je samo o sebe veľmi komplexnm procesom, keď sa zamyslíme, aké procesy musia v našom mozgu prebehnúť pri vykonaní tohto úkonu. Spomeňte si, keď ste naposledy museli niekomu odpustiť. Predtým ako dôjde k odpusteniu, musíte prežiť voči svojej osobe urážku, alebo útok.

Všetko to začína schopnosťou uvedomenia si seba samého. Táto schopnosť je z hľadiska nášho mozgu orientovaná v čelnom laloku, ktorý nám pomáha vo vlastnej orientácií a temennom laloku, ktorý nám zabezpečuje možnosť porovnania nášho „ja“ s okolím. Táto funkcionalita nás ale zároveň vystavuje prežitiu vnútorného zranenia.

Za to je zodpovedný limbický systém, ktorý má na starosti naše emočné centrá mozgu a povie nám niečo v zmysle: „Práve sa stalo niečo zlé“. Taktiež potrebujeme mozgovú kauzálnu funkciu, ktorá si zapamätá danú udalosť. Preto napríklad u pacientov s alzhaimerom nemôže dôjsť ku kompletnému procesu odpustenia, pretože ak ich niekto urazí, ich porucha spôsobí to, že na to zabudnú. Ak si ale dobre pamätáte čo sa stalo, a viete dôvod toho čo vám spravili, môžete začať rozmýšlať, prečo vám to spravili, kto vám to spravil a následne použiť abstraktné a emočné procesy na zmierenie vášho zranenia.

Zmeníte rámec rozmýšlania nad situáciou a človekom, ktorý bol do nej zapletený. Toto sa môže aplikovať buď na vás a druhého človeka, alebo aj na vás a Boha, pokiaľ s ním máte nejaký vzťah. Ako sme videli na prípade Moniky, súčasťou jej terapie bolo odpustenie Bohu za smrť jej matky. Takže odpustenie druhým, alebo Bohu je dôležité a má nesmierne miesto a vplyv na celkové psychické zdravie človeka.

Mnoho štúdií sa venuje práve procesu odpustenia a jeho vplyve na ľudskú psychiku. Výsledky hovoria o odpustení ako o výnimočne silnom a dôležitom faktore duševného zdravia. Pre tieto dôvody boli mnohé jeho prvky zakomponované do psychoterapeutickej praxe.

Ďalšie praktiky ako náboženské rituály, modlitba, alebo meditácia mali dokázateľný účinok na redukciu stresu a úzkosti. Existuje veľa štúdií a literatúry zaberajúcej sa touto témou a robia sa aj špecifické štúdie napríklad vplyvu modlitby ruženca, u ktorej sa preukázalo výrazné zníženie hladiny stresu a depresie.

Takže už jednoduché vykonanie týchto praktík môže byť prospešné pre redukciu stresu, depresie a celkové psychické zdravie. Ako bolo na začiatku spomenuté je veľmi veľa štúdií a literatúry, ktoré hovoria o pozitívnom vplyve náboženstva na psychické zdravie. Ale nie vždy je to tak a nie vždy je to len prospešné.

Je veľa prípadov, kedy byť nábožensky založený má opačné následky. Takýto ľudia sa často krát trápia a rozmýšlajú o veciach spojených s vierou, bývajú nahnevaní na Boha, zápasia s tým, čo je pre ich život správne, či spĺňajú požiadavky kladené ich vierou a komunitou atď. Tieto problémy spojené s vierou môžu spôsobiť silný vnútorný rozpor a to môže viesť v tomto prípade paradoxne k úzkosti a depresiám. Náboženstvo tak môže byť niekedy priamym činiteľom spôsobujúcim úzkostné stavy pokiaľ má daný človek pocit, že nezapadá do svojej náboženskej komunity, alebo verí v Boha, ktorý ho trestá.

Taktiež je tu téma psychického, fyzického a sexuálneho zneužívania, ktoré sa prejavujú u ľudí s veľmi negatívnym typom vnímaním viery. Aj dnes sú prípady kedy sa toto zneužívanie deje priamo v kontexte konkrétnych náboženských tradicií. To spôsobuje u ľudí veľký zmätok a ťažké psychické zranenia, keď očakávali od náboženstva dobro a oporu, ale dostali presný opak.

A nepochybne tiež dôležitá vec týkajúca sa spojenia náboženstva s násilím a nenávisťou iných spoločenských alebo náboženských skupín. Ako k tomu dôjde? Aký je rozdiel v mozgu človeka, ktorý je nábožný, ale hlboko v sebe prechováva nenávisť voči ľudom, ktorí neveria presne v to čo on a mozgom človeka, ktorí je tiež nábožný ale zároveň veľmi otvorený a milujúci?

Náboženstvo a viera hrajú v dnešnej spoločnosti dôležitú rolu. Integrácia náboženských prvkov do psychoterapie je v konkrétnych prípadoch veľmi úspešná. Náboženstvo a viera môžu ale v rovnakom prípade prispieť k psychickej poruche. Existuje nespočetne veľa faktorov prispievajúcich k dobrému duševnému zdraviu a čo je podstatné, tieto faktory sa primárne prejavujú v našom mozgu, v našom emočnom a kognitívnom centre, ktoré nám umožňujú schopnosti cítiť a myslieť. Preto pochopenie a porozumenie náboženskej viery človeka môže byť rovnako dôležité, ako chápanie jeho psychiky.

 

Literatúra:

Erich Fromm, Psychoanalýza a Náboženství, Aurora, 2003

Erich Fromm, Lidské srdce, Český klub, 2000

Andrew B. Newberg, How God Changes Your Brain: Breakthrough Findings from a Leading Neuroscientist, Ballantine Books, 2010

Andrew B. Newberg, Why God Won’t Go Away: Brain Science and the Biology of Belief, Ballantine Books, 2002

Andrew B. Newberg, Born to Believe: God, Science, and the Origin of Ordinary and Extraordinary Beliefs, Free Press, 2007

Andrew B. Newberg, Principles of Neurotheology (Ashgate Science and Religion Series), Ashgate, 2010

 

 

 

Modlitba a šťastie

30.07.2014

Pred pár týždňami som písal blog o šťastí s malým návodom založeným na viacerých psychologických štúdiách. Štúdie sa zaoberali skúmaním aktivít, ktoré značne prispievali k zvýšenému viac »

Čo ste o vzťahoch možno nepočuli

15.06.2014

„Vzťah je ako žralok. Musí sa neustále posúvať dopredu, inak zahynie." Woody Allen Muži aj ženy sú v rovnakej miere zodpovední za neúspechy vo vzťahoch, takže úspech vášho vzťahu viac »

Tajomstvo šťastia

08.06.2014

Nedávno som pred spaním pozeral na TED-e prednášku Shawna Anchora zo série „Work Smarter“. Po dopozeraní som bol nútený sa zamyslieť nad štandardne rozbehanými vecami vo svojom živote. viac »

Kiska, Andrej Kiska,

Kiska by privítal racionálnu debatu o problémoch LGBTI komunity

11.12.2017 18:00

Prezident Andrej Kiska prijal zástupcov Iniciatívy Inakosť.

Uber

Prvý vodič Uberu v Bratislave dostal právoplatnú pokutu

11.12.2017 17:25

Vodič jazdiaci bez oprávnenia pre spoločnosť Uber dostal prvú právoplatnú pokutu. Udelil ju Okresný úrad Bratislava vo výške dvesto eur.

merkelová

Merkelová chce rýchle rozhovory o vláde s SPD

11.12.2017 17:17

Svet čaká na to, že Nemecko bude schopné konať, je presvedčená nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU).

Peter Kažimír

Kažimír odporúča Chorvátom prijať euro

11.12.2017 17:02

Euro je pre ekonomiku pozitívnym impulzom, odkazuje minister financií Peter Kažimír Chorvátom.

michalhornak

.životný štýl. náboženstvo. psychológia .filozofia. história. sexualita. evolúcia

Štatistiky blogu

Počet článkov: 43
Celková čítanosť: 188190x
Priemerná čítanosť článkov: 4377x

Autor blogu

Kategórie