Založ si blog

Náboženstvo a morálka

R. B. Braithwaite (1900-1990), anglický filozof, ktorý sa špecializoval na filozofiu vedy, etiky a náboženstva vydal okrem iného známu a veľmi často citovanú publikáciu  Empiricist view on the nature of religious belief (Pohľad empirika na podstatu náboženskej viery)“.

Náboženské príbehy z pohľadu Braithwaita primárne:

·         ovplyvňujú naše vnímanie toho čo je, a čo nie je dobré,

·         kladú na toto rozhodovanie určitý typ autority,

·         motivujú nás v našom určovaní a plnení toho čo je dobré,

·         a nakoniec držia pokope naše kolektívne životy a celú kultúru, dávajúc jej pocit identity a kontinuity.

Pokúsime sa pozrieť na tieto 4 aspekty dôsledkov predávania náboženských príbehov aj v dnešnej dobe. Najprv teda na myšlienku, že náboženské príbehy nám hovoria čo je správne. Priamy príklad je hneď evanjelium a Ježišove podobenstvá. V daných príbehoch je niekedy explicitne vyjadrené čo je správne,  alebo to býva často vysvetlené na konci, kedy sa Ježiš týmto spôsobom uisťuje, že učeníci pochopili význam podobenstva. A práve v týchto podobenstvách boli položené základy morálnych právd a zákonov. Tento spôsob je efektívnejší ako len vymenovanie všetkého čo môžeme, alebo nemôžeme robiť.

Na druhej strane ale takáto vonkajšia determinácia toho čo je správne a čo nie, môže byť podľa viacerých kritikov deštruktívna. Deštruktívna vo význame straty vlastnej zodpovednosti, ktorú máme ako jednotlivci, ako samostatné autonómne bytosti, ktoré sa majú vedieť rozhodovať podľa svojej vlastnej morálnej zodpovednosti.

K tejto téme sa vyjadroval tiež židovský teológ William Herb, ktorý povedal, že podstupujeme veľké riziko, ak prenechávame zodpovednosť za rozhodovanie o tom čo je správne a čo nie, na vyčlenených jednotlivcoch, tradícii, alebo knihe. Pretože ak toto robíme, vyhýbame sa veľmi ťažkej zodpovednosti byť schopní prevziať plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Na druhej strane to ale značne zjednodušuje život. Ak existuje nejaký rozprávač, ktorý nám jednoducho povie čo je správne a čo nie, nemusíme sa trápiť vlastným uvažovaním a rozhodovaním. V skutočnosti to ale nie je vôbec tak zjednodušujúce, ako to na prvý pohľad môže vyzerať, pretože sa tu vynára dalšia potreba rozhodovania a to tá, ktorý zo stoviek „príbehov“ (náboženstiev) sa rozhodneme počúvať, poslúchať a zariadiť si podľa neho svoj život. Každopádne kontext rozprávania náboženských príbehov predstavuje veľmi efektívny spôsob projikovania určitých hodnôt jednotlivcom a súčasne celej spoločnosti.

Druhý bod hovorí, že náboženské príbehy vkladajú váhu a autoritu do morálnych právd, ktoré hlásajú. Jedna vec je prečítať si niečo v rubrike poradne, kde nám radí ako sa zachovať v tej ktorej situácií psychologička a veriť jej autorite. Druhá vec je počúvať príbehy od malička dokola s dôrazom na to, že spomínané hodnoty a svetonázor sú dané niekým, kto je ďaleko múdrejší a mocnejší. Vkladá to celý kontext do iného svetla.

Zaobalenie hodnôt do výrazov „tak povedal Boh“ v protiklade k „tak povedala poradkyňa“ má ale isté negatívne aspekty. Často je neskôr plodom arogancie a intolerancie. Ak predpokladáme že súbor hodôt, ktoré sú pre nás dôležité a rovnako pre ostatných v našej skupine a majú za sebou nekonečnú múdrosť, pravdepodobne nebudeme veľmi zhovievaví k tým, ktorí vyznávajú iný súbor hodnôt. Takže predávanie náboženských príbehov môže v nás nielen identifikovať správne hodnoty, ale nesie v sebe rovnako riziko súbežného vzniku prenasledovania iných názorov, upaľovania heretikov, ľudí ktorí vyznávajú iný súbor hodnôt a príbehov ako je ten náš.

Pretože ak sú toto naše príbehy a my sme vyvolení Boží ľud, máme výsostné právo vystupovať proti tým, ktorí náš príbeh nevyznávajú. Pretože nevystupujú a neurážajú tým len nás, ale aj toho najvyššieho. Zápal s akým sa ortodoxná vetva kresťanstva za storočia vyrovnávala s heretikmi pochádza práve z tohto kontextu. Latinský výraz upaľovania heretika mal názov Auto-da-fé, skutok viery. Spojenie z ktorého idú zimomriavky.

Okrem tejto negatívnej stránky má ale predávanie náboženských príbehov schopnosť motivovať ľudí k približovaniu sa a plneniu ideálu, ktorý daný príbeh poskytuje. Táto motivácia môže mať viacero podôb založených na negatívnom, alebo pozitívnom prístupe. Keď poznáte hocakú náboženskú literatúru, viete že tento prístup je jej samotným podkladom. Pretože hýbe s ľuďmi. Ale dnes len po určitú hranicu. V minulosti to bol ale hlavný zdroj formácie spoločnosti.

Dôvod prečo dnes už nemajú tieto príbehy taký účinok môže byť ten, že v minulosti väčšina ľudí verila, že dané príbehy boli doslovne pravdivé a skutočne sa udiali. To vie byť silným motivátorom. Je to motivácia ktorá funguje, ale zároveň môže byť veľmi nebezpečná.

Imanuel Kant napísal: „ Aký má zmysel robiť niečo správne s nesprávnym úmyslom? Získame tým niečo vôbec podobné tomu čím by mal byť dobrý život?  Ak sa zo strachu pred trestom správame presne tak ako nám je nakázané, ale bez vlastného presvedčenia a úmyslu, bez láskavosti, bez altruizmu, robíme to všetko pre nesprávne dôvody. “

Kant chcel vyjadriť, že týmto spôsobom nie je možné dosiahnuť morálku. Ide len o akúsi fasádu morálky, ktorá zabezpečí „správne“ správanie, ale nevychádza z úprimnosti, skúsenosti a vlastného rozhodnutia.

Z tohto hľadiska je potrebné mať sa na pozore pri využívaní náboženských príbehov ako motivácie pre morálne správanie. Pretože často krát sú prezentované práve na princípe strachu z trestu, ktorý  neprodukuje takú morálku aká je potrebná.

Motivácie založené na odmene sú o niečo pozitívnejšie, ale v konečnom dôsledku sú rovnako povrchné ako motivácie vychádzajúce zo strachu a ich výsledok je v podstate rovnaký. Ak sa správam správne len kvôli tomu, že na základe toho získam odmenu, ak kalkulujem, že ak sa budem k tebe správať dobre, dostanem po smrti výsostné miesto v nebi a dlhú bielu róbu, je to niekedy možno ešte horšie ako snaha vyhnúť sa na základe určitého správania „nikdy nehasnúcemu ohňu a nikdy nezomierajúcemu červovi“.

Okrem týchto nesprávnych motivácií je tu ale ešte aj iný typ. Ak si teraz vezmeme židokresťanskú tradíciu stále dookola sa v nej objavujú príbehy o tom, že my všetci sme Božie deti, že všetci sme bratia a sestry a sme súčasťou jednej rodiny. „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste…“ A toto je vec, ktorá ak zakorení a motivuje v ľuďoch niečo, čo dokáže zmeniť pohľad na to ako vzájomne vnímame jeden druhého, môže z toho vzísť zmena správania, ktorá nevychádza zo strachu pred trestom ani z túžby po odmene, ale z podstaty ľudskosti a toho čo nás ako ľudstvo spája.

Toto je jeden z hlavných dôvodov prečo náboženstvo stále motivuje a motivovalo istý typ ľudí k záujmu o ľudský život a jeho hodnotu a sú schopní ísť pol sveta od svojho domovu a stavať tam nemocnice a starať sa o úplných cudzincov v núdzi. Táto túžba vychádza práve z poznania toho, že sme všetci jedna rodina. Toto je náboženská motivácia, ktorá má veľký význam a prínos pre celé ľudstvo.

Taktiež bolo povedané že náboženstvo drží pohromade kultúru a spoločnosť. Teistické príbehy dávajú kultúre kontext, kontinuitu a korene. Určujú spôsob života, ktorým sa daná spoločnosť riadi, poskytujú pocit identity a posilu spolupatričnosti v ťažkých časoch. Keď sa spoločnosť začne cítiť ohrozená, dochádza k prirodzenej tendencii obrátiť sa na centrálne myšlienky, z ktorých odvádzame to kým ako spoločnosť a národ sme. Je to pochopiteľné, ale môže to byť nebezpečné.

Ak použijeme náboženské príbehy ako základ držania kultúry pohromade, môže to opäť viesť k netolerancii a perzekúciam. Momentálne žijeme v spoločnosti, kde sa za roky vytvorilo určité oddelenie štátnej a cirkevnej moci. Nebezpečie spočíva v úplnom zjednotení týchto dvoch mocí. Ak sa absolútne identifikujeme s morálkou ktorá je fixná, a podložíme to náboženskými príbehmi, ktoré jej zabezpečia autoritu a nemennosť, akým spôsobom môžeme vlastnú kultúru a spoločnosť podrobiť kritike, ktorá je pre jej zdravý vývoj nevyhnutným prvkom? Bez možnosti kritiky nie je ani možnosť zmeny.

Vždy je potrebné mať akési dvere, prístup cez ktorý môžeme otvorene kritizovať vlastnú spoločnosť a jej hodnoty a zmeniť čo potrebuje byť zmenené. Ako sme prešli z totalitného vnímania rasizmu 19. storočia do zrovnoprávnenia ľudských práv 21. storočia? Ako by bolo možné niečo podobné dosiahnuť, keby žijeme v predstave, že hodnoty našej spoločnosti sú zakotvené v tradícií, ktorá je nemenná? Takýto prístup prináša statický nemenný záväzok pasívneho udržiavania status quo.

Okrem pozitívneho vplyvu náboženských príbehov na spoločnosť tu je aj ich nebezpečenstvo v sľube ľudom, že dostanú: „Pie in the sky, when they die.“(Koláč v nebi až po smrti) Je potrebné si ale uvedomiť, že niekto môže získať a presadiť tento „koláč“ už tu. Nebezpečenstvo tohto prístupu je v otupení k potrebám ľudstva tu na zemi a pasívne prijímanie určeného poriadku a nemenného status quo.

Literatúra:
Professor James Hallm, Ph.D., Philosohpy of Religion, TGC, University of Richmond, The University of North Carolina at Chapel Hill
Braithwaite, Richard. „An Empiricist’s View of the Nature of Religious Belief“ in Basil Mitchell (ed.). The Philosophy of Religion. Oxford University Press, 1970, pp. 72–91.
Kant, Immanuel, [1785] (1993). Grounding for the Metaphysics of Morals 3rd ed.. Hackett. pp. 30. ISBN 0-87220-166-X.

 

Modlitba a šťastie

30.07.2014

Pred pár týždňami som písal blog o šťastí s malým návodom založeným na viacerých psychologických štúdiách. Štúdie sa zaoberali skúmaním aktivít, ktoré značne prispievali k zvýšenému pocitu prežívania dlhodobého šťastia. Základné praktiky, ktorých efekt bol skúmaný, spočívali v každodennom opakovanom uvedomovaní si vecí za ktoré je človek [...]

Čo ste o vzťahoch možno nepočuli

15.06.2014

„Vzťah je ako žralok. Musí sa neustále posúvať dopredu, inak zahynie.“ Woody Allen Muži aj ženy sú v rovnakej miere zodpovední za neúspechy vo vzťahoch, takže úspech vášho vzťahu leží vo vašich rukách.V skutočnosti je myšlienka, že vy a váš partner máte pracovať na vašom vzťahu, úplne nesprávna. Váš vzťah pracuje na vás. Tak [...]

Tajomstvo šťastia

08.06.2014

Nedávno som pred spaním pozeral na TED-e prednášku Shawna Anchora zo série „Work Smarter“. Po dopozeraní som bol nútený sa zamyslieť nad štandardne rozbehanými vecami vo svojom živote. Často krát prežívame svoj život ako na bežiacom páse. Častý stres, naháňačky a každodenná rutina nám vytvára ten pocit rozbehnutého vlaku, ktorý nejde zastaviť. Poznáte ten [...]

Tomáš Drucker

Ministerstvo školstva: Prístup k tehotným študentkám by sa novelou zákona mohol zmeniť

28.03.2024 16:17

Ako priblížili z rezortu, podľa navrhovaných úprav má VŠ povinnosť prihliadať na ich potreby, najmä pri tvorbe študijných plánov.

Polícia / Pomáhať a chrániť / Policajné auto /

Polícia vyšetruje prípad sexuálneho zneužitia dvoch dievčat pri Košiciach

28.03.2024 16:01

Mali byť v aute sexuálne zneužité dve 11-ročné dievčatá.

APTOPIX Russia Belarus

Prečo Lukašenko vyvracia Putinovu ukrajinskú verziu teroru? Útočníci z Crocusu chceli utiecť do Bieloruska, tvrdí

28.03.2024 16:00

Diktátor Alexandr Lukašenko svojím vyhlásením, že teroristi od podmoskovskej haly Crocus pôvodne unikali smerom do Bieloruska, podkopal naratív Kremľa o ukrajinskej stope.

SR Bratislava politika vláda 19. schôdza BAX

Poslanci z SNS predložili zmeny v zákone o neziskových organizáciách

28.03.2024 15:53

Novela hovorí aj o právomoci Ministerstva vnútra SR rozpustiť občianske združenie.

michalhornak

.životný štýl. náboženstvo. psychológia .filozofia. história. sexualita. evolúcia

Štatistiky blogu

Počet článkov: 43
Celková čítanosť: 317047x
Priemerná čítanosť článkov: 7373x

Autor blogu

Kategórie