Založ si blog

Zívajte! Prečo? Čítajte.

Zívanie často vnímame ako spoločensky neakceptovateľnú formu  vyjadrenia nezáujmu a únavy. Vedeli ste ale, že zívanie má účinky pozitívne vplývajúce na náš mozog a používa sa desiatky rokov pri terapiách spojených so stresom a hypertenziou? [1] Ak nie a zaujíma Vás to, odporúčam si prečítať tento článok. Pre mňa osobne bolo zistenie, čo všetko zívanie dokáže a na čo všetko pôsobí úplnou novinkou.

Nedávne štúdie dokonca zistili, že zívanie aktivuje unikátnu nervovú aktivitu v oblasti mozgu, ktorá je priamo spojená s tvorbou pocitov empatie.[2] Jednou z týchto oblastí je aj tzv. Precuneus, malá štruktúra skrytá v záhyboch frontálneho laloku.

Podľa neurológov z Inštitútu Neurológie v Londýne hrá precuneus centrálnu rolu v generovaní vedomia, seba-reflexie a obnove pamäte. [3] Precuneus je tiež zapojený pri aktivitách meditácie, čo vysvetľuje prečo rôzne formy meditácie prispievajú k zvýšenému pocitu sebauvedomenia.  Táto oblasť je tiež najviac postihnutá pri chorobách spojených so starnutím a problémami so sústredením, takže je možné, že úmyselné zívanie môže túto dôležitú časť mozgu posilniť.

Z tohto dôvodu má zmysel zívanie integrovať do rôznych cvičení spojených s redukciou stresu, do kognitívnych tréningov zlepšujúcich pamäť, psychoterapie a tiež kontemplatívnych duchovných praktík. A podľa posledných zistení funkcie precuneusu nám môže zívanie dokonca pomôcť pri zvýšení empatie, súcitu a efektívnej komunikácie s ostatnými. [4]

Zívanie môže byť pre funkciu nášho mozgu skutočne veľmi efektívne a užitočné a aby ste verili, že nejde o nejaký lacný úlet, v zozname literatúry uvádzam štúdie zaoberajúce sa efektami zívania na ľudský mozog. Tie štúdie na overenie uvádzam preto, lebo na prvý pohľad to môže vyzerať divne. Kebyže Vám poviem aby ste teraz prestali čítať a skúsili si 10 krát po sebe zívnuť aby ste si to sami vyskúšali prišlo by to väčšine z Vás divné. V našej spoločnosti existuje nevysvetliteľná stigma spojená so zívaním ako niečím nevhodným. Učia nás to už od malička.

Áno, zívanie prirodzene narastá s tým ako narastá naša únava, a je tiež istým spôsobom ako nám mozog naznačuje, že trochu spánku by sa hodilo. [5] Na druhej strane ale vystavenie sa svetlu tiež spôsobuje zívanie, čo naznačuje, že zívanie tiež patrí k určitému procesu pri vstávaní. [6]

Zívanie ale nezabezpečuje len určitý stav relaxácie, ale dokáže Vás rýchlo preniesť do zvýšeného stavu kognitívnej pozornosti. [7] Študenti zívajú na prednáška nie preto, žeby bol učiteľ nudný (aj keď aj to vás prinúti zívať, pretože sa snažíte sústrediť na monotónnu reč), ale preto, že takýmto spôsobom zbavujeme mozog únavy, čím zostávame viac sústredení na to o čom prednášajúci rozpráva. Zívanie reguluje vedomie a stav sebauvedomenia, čím nám pomáha byť viac introspektívny a prítomný.[8] Takže je samozrejmé, že keď sa ocitnete v miestnosti s nudným a monotónnym prednášajúcim, zívanie vám pomôže udržať sa sústredený a nezaspať.

Zívanie vás zrelaxuje a privedie do stavu pozornosti rýchlejšie než akákoľvek iná meditačná technika. A pretože je zívanie neurologicky nákazlivé[9], je dobré ho používať v skupinách. Niektorí ho preto využívajú napríklad na dlhých stretnutiach, kedy sa takto všetci dokážu dostať späť do pozornosti za necelých 60 sekúnd. Prečo? Pretože pomáha ľuďom synchronizovať ich správanie s ostatnými.[10]

Zívanie ako metódu pozornosti začíname používať už po prvých 20 týždňoch po počatí.[11] Pomáha regulovať cirkadiánne rytmy novorodencov[12], čo je dôkazom toho, že zívanie je zapojené do regulácie bdelosti a spánku.[13] Cirkadiánne rytmy sa stávajú asynchrónnymi keď je narušený normálny spánkový cyklus, takže zívanie môže tiež pomôcť resetovať „vnútorné hodiny“ mozgu tým, ktorí chodievajú z rôznych dôvodov veľmi neskoro spávať. Zívanie tiež pomáha pri redukovaní nepohodlia spôsobeného vysokými výškami.

Čo je teda tým základným mechanizmom, ktorý robí zo zívania tak užitočnú vec? Okrem aktivovania precuneusu reguluje teplotu a metabolizmus vášho mozgu.[14] Vydržať pozorne sústredený si vyžaduje veľa energie a keď idete po evolučnom rebríku smerom hore, mozog sa stáva menej energicky efektívnym. Zívanie sa pravdepodobne vyvinulo ako spôsob „schladenia“ príliš aktívnych mozgov cicavcov, špecificky v oblasti frontálnych lalokov. Niektorí dokonca tvrdia, že ide o primitívnu formu empatie. [15] Väčšina stavovcov zíva, ale zívanie je nákazlivé len u ľudí, ľudoopov, makakov a šimpanzov.[16]

V skutočnosti je pre ľudí zívanie tak nákazlivé, že dokonca čítanie o ňom spôsobuje u človeka potrebu zívať.[17] To koľko krát som zívol pri písaní tohto článku už ani nepočítam.

Psy zívajú pred útokom, atléti zívajú pred svojim výkonom a ryby zívajú pred tým než menia svoje aktivity.[18] Dokonca je štúdia, ktorá dokazuje, že zívanie pomáha vojakom v armáde vykonať úlohy s väčšou presnosťou a pokojom.[19] Zívanie teda môže byť jeden z najdôležitejších mechanizmov regulácie správania spojeného s prežitím u cicavcov.[20]

Takže ak si chcete zachovať optimálne zdravý mozog, je dôležité aby ste zívali. Prehnané zívanie, môže byť ale znakom neurologickej poruchy (migrény, skleróza multiplex, infarkt, drogová závislosť).[21] Viacerí vedci sa preto domnievajú, že zívanie môže byť v tomto prípade snahou mozgu eliminovať symptómy prestavením neurálneho fungovania mozgu.

Prečo by ste teda mali zívať častejšie? Tu je 12 dôvodov:

Zívanie:

  • Stimuluje pozornosť a koncentráciu
  • Optimalizuje mozgovú aktivitu a metabolizmus
  • Zlepšuje kognitívne funkcie
  • Zlepšuje pamäť
  • Zvyšuje vedomie a introspekciu
  • Znižuje stres
  • Relaxuje každú časť vášho tela
  • Zlepšuje kontrolu svalstva
  • Zlepšuje atletické schopnosti
  • Dolaďuje zmysel vnímania času
  • Zvyšuje empatiu
  • Zvyšuje pocit potešenia a zmyselnosti

Pri zívaní je zapojených viacero neurochemikálií vrátane dopamínu, ktorý aktivuje produkciu oxitocínu v hypotalamuse a hipokampe[22], ktoré predstavujú dôležité oblasti pre pamäť, vedomú kontrolu a reguláciu teploty. Tieto neurotransmitery regulujú pocity pôžitku, zmyselnosti a väzby vo vzťahu medzi jednotlivcami. Takže ak chcete medzi vami zvýšiť dôveru a zlepšiť vzťah, zívajte spolu. Ďalšie neurochemikálie a molekuly zahrnuté pri zívaní sú acetylcholín, oxid dusnatý, glutamát, GABA, serotonín, ACTH, MSH a sexuálne hormóny.[23] Je naozaj vskutku ťažké nájsť inú aktivitu, ktorá tak pozitívne ovplyvňuje takú škálu funkcionality nášho mozgu.

Rada je teda jednoduchá. Zívajte počas dňa koľko sa Vám len dá: keď sa zobudíte, keď zápasíte so zložitým problémom v práci, keď sa chystáte spať, kedykoľvek sa cítite naštvaný, úzkostlivý, alebo pod stresom. Zívnite si pred dôležitou prezentáciou, pred testom a zívajte pri meditácií, alebo modlitbe pretože to umocní Váš duchovný zážitok.

Vedomé zívanie chce trochu praxe a disciplíny, aby sme sa preniesli cez podvedomé sociálne zábrany. Ľudia najčastejšie vyťahujú tri výhovorky prečo nezívať. „Necítim sa na to“, „Nie som unavený“, a „Neviem to“. Na tom nie je čo nevedieť. Niekto si vie autenticky zívnuť hneď na prvý krát, ale väčšina ľudí potrebuje falošné zívnutie tak zo 6-7 krát a na ten ďalší krát sa zaručene dostaví zívnutie pravé. Vážne, vyskúšajte si to. Ale neskončite pri ňom. Pokračujte a zívnite si aspoň 12 krát a pocítite silu tohto malého triku. Vaše oči sa môžu začať rosiť a môže vám začať tiecť z nosa, ale garantujem vám, že sa budete cítiť prítomný, zrelaxovaný a pozorný. Čo nie je vôbec zlé na aktivitu, ktorá trvá necelú minútu.

Literatúra

Andrew B. Newberg, How God Changes Your Brain: Breakthrough Findings from a Leading Neuroscientist, Ballantine Books, 2010

Štúdie

  1. Boone DR, McFarlane SC. A critical view of the yawn-sigh as a voice therapy technique. J Voice. 1993 Mar;7(1):75–80.
  2. Cavanna AE, Trimble MR. The precuneus: a review of its functional anatomy and behavioural correlates. Brain. 2006 Mar;129(Pt 3):564–83.
  3. Lou HC, Nowak M, Kjaer TW. The mental self. Prog Brain Res. 2005;150:197-204.
  4. Schulte-Rüther M, Markowitsch HJ, Fink GR, Piefke M. Mirror neuron and theory of mind mechanisms involved in face-to-face interactions: a functional magnetic resonance imaging approach to empathy. J Cogn Neurosci. 2007 Aug;19(8):1354–72.
  5. Zilli I, Giganti F, Salzarulo P. Yawning in morning and evening types. Physiol Behav. 2007 Jun 8;91(2–3):218–22.
  6. Seki Y, Nakatani Y, Kita I, Sato-Suzuki I, Oguri M, Arita H. Light induces cortical activation and yawning in rats. Behav Brain Res. 2003 Mar 18;140(1–2):65–73.
  7. Matikainen J, Elo H. Does yawning increase arousal through mechanical stimulation of the carotid body? Med Hypotheses. 2008;70(3):488–92.
  8. Walusinski O. Yawning: unsuspected avenue for a better understanding of arousal and interoception. Med Hypotheses. 2006;67(1):6–14.
  9. Schürmann M, Hesse MD, Stephan KE, Saarela M, Zilles K, Hari R, Fink GR. Yearning to yawn: the neural basis of contagious yawning. Neuroimage. 2005 Feb 15;24(4):1260–4.
  10. Wong A. Why do we yawn when we are tired? And why does it seem to be contagious? Scientific American. August 12, 2002.
  11. Sherer DM, Smith SA, Abramowicz JS. Fetal yawning in utero at 20 weeks gestation. J Ultrasound Med. 1991;10:68.
  12. Giganti F, Hayes MJ, Cioni G, Salzarulo P. Yawning frequency and distri bution in preterm and near term infants assessed throughout 24-h recordings. Infant Behav Dev. 2007 Dec;30(4):641–7.
  13. Giganti F, Hayes MJ, Akilesh MR, Salzarulo P. Yawning and behavioral states in premature infants. Dev Psychobiol. 2002 Nov;41(3):289–96.
  14. Gallup A, Gallup G. Yawning as a Brain Cooling Mechanism: Nasal Breathing and Forehead Cooling Diminish the Incidence of Contagious Yawning. Evolutionary Psychology. http://www.epjournal.net—2007. 5(1): 92–101.
  15. Senju A, Maeda M, Kikuchi Y, Hasegawa T, Tojo Y, Osanai H. Absence of contagious yawning in children with autism spectrum disorder. Biol Lett. 2007 Dec 22;3(6):706–8.
  16. Anderson JR, Myowa-Yamakoshi M, Matsuzawa T. Contagious yawning in chimpanzees. Proceedings of the Royal Society: Biological Sciences. 2004;271, Biology Letters Supplement 6: S468–S470.
  17. Platek SM, Mohamed FB, Gallup GG Jr. Contagious yawning and the brain. Brain Res Cogn Brain Res. 2005 May;23(2–3):448–52.
  18. Opar A. (Quoting psychologist Robert Provine of the University of Maryland). Scientists aren’t exactly sure why we yawn, but they know yawns are contagious. Seed. May 5, 2006.
  19. Provine RR. Yawning. American Scientist, 2005 Nov–Dec;93(6):532–49.
  20. Kita I, Kubota N, Yanagita S, Motoki C. Intracerebroventricular administration of corticotropin-releasing factor antagonist attenuates arousal response accompanied by yawning behavior in rats. Neurosci Lett. 2008 Mar 15;433(3):205–8.
  21. Singer OC, Humpich MC, Lanfermann H, Neumann-Haefelin T. Yawning in acute anterior circulation stroke. J Neurol Neurosurg Psychiatry. 2007 Nov;78(11):1253–4.
  22. Wicks P. Excessive yawning is common in the bulbar-onset form of ALS. Acta Psychiatr Scand. 2007 Jul;116(1):76.
  23. Walusinski O. Yawning: unsuspected avenue for a better understanding of arousal and interoception. Med Hypotheses. 2006;67(1):6–14.

 

Modlitba a šťastie

30.07.2014

Pred pár týždňami som písal blog o šťastí s malým návodom založeným na viacerých psychologických štúdiách. Štúdie sa zaoberali skúmaním aktivít, ktoré značne prispievali k zvýšenému viac »

Čo ste o vzťahoch možno nepočuli

15.06.2014

„Vzťah je ako žralok. Musí sa neustále posúvať dopredu, inak zahynie." Woody Allen Muži aj ženy sú v rovnakej miere zodpovední za neúspechy vo vzťahoch, takže úspech vášho vzťahu viac »

Tajomstvo šťastia

08.06.2014

Nedávno som pred spaním pozeral na TED-e prednášku Shawna Anchora zo série „Work Smarter“. Po dopozeraní som bol nútený sa zamyslieť nad štandardne rozbehanými vecami vo svojom živote. viac »

FINLAND-STABBING/

V súvislosti s útokom v Turku zadržali ďalších dvoch podozrivých

23.08.2017 16:37

Fínska polícia zatkla ďalších dvoch mužov podozrivých v súvislosti s minulotýždňovým útokom v meste Turku.

Erdogan

Turecko nepovolí sformovanie kurdského štátu, zopakoval Erdogan

23.08.2017 16:03

Ankara tiež nechce, aby iracký autonómny Kurdistan robil plánované referendum o nezávislosti.

denník Pravda

Pravda je najčítanejší mienkotvorný denník na Slovensku

23.08.2017 16:00

Denník Pravda potvrdil pozíciu najčítanejšieho mienkotvorného denníka na Slovensku. Vyplýva to z prieskumu MML-TGI za prvý polrok 2017.

domček na strome

Dobrodruhov v Tepliciach očarí domček na strome

23.08.2017 16:00

Netradičné ubytovanie pre tých, ktorí majú radi prírodu a nechcú bývať v hoteloch ako všetci ostatní. Ponúka ho domček na strome v Trenčianskych Tepliciach.

michalhornak

.životný štýl. náboženstvo. psychológia .filozofia. história. sexualita. evolúcia

Štatistiky blogu

Počet článkov: 43
Celková čítanosť: 180379x
Priemerná čítanosť článkov: 4195x

Autor blogu

Kategórie