„Jednotu cirkvi treba udržať za každú cenu“. To sú slová brata Filipa z relácie pod Lampou, ktoré mu odkázala jeho mama a z ktorých Antona Srholca zdvihlo zo stoličky a ja som zosmutnel. Dovtedy mi bol brat Filip veľmi sympatický tým ako nenásilne prezentoval alternatívny opačný pohľad ako má Hríb, alebo otec Srholec.

Touto vetou sa ale chtiac nechtiac preriekol a vysvetlil o čo vlastne v tejto kauze ide tej druhej strane. Hneď som si spomenul na pápežove slová o zachovaní účinnej kolegiality, alebo ľudskou rečou povedané jednoty. Že vlastne je jedno pre aké dôvody bol Bezák odvolaný, že je jedno či to bolo spravodlivé alebo nespravodlivé, jediné na čom záleží je jednota cirkvi, ktorú treba udržať za každú cenu.

Spomenul som si na rozhovor s Borisom Korónim o tom ako vyletel z rádia Lumen pretože sa dotýkal citlivej témy kauzy Bezák, ktorú aj keď prezentoval pravdivo, len ako spravodajské fakty, narúšal nejakým spôsobom jednotu cirkvi, ktorú treba udržať za každú cenu. Aj za cenu vedomého a dobrovoľného zamlčovania faktov.

Spomenul som si rozhovor s pánom Kováčikom, kedy sa ho pýtali na základe informácií od Františka Mikloška na odvolanie arcibiskupa načo Kováčik suverénne reagoval, že o ničom takom nevie a nazval Mikloška Danom Brownom. Všetci vieme, že Mikloško nevypustil žiadnu konšpiračnú teóriu, ale fakty, ktoré sa stali presne ako avizoval. Jednotu cirkvi treba udržať za každú cenu, aj za cenu verejného klamstva.

Spomenul som si na reči ako táto kauza nahráva neprajníkom cirkvi, ktorí si chcú do nej len kopnúť a teda je jedno či bude neprávom pošpinená osoba arcibiskupa, podstatné je aby nebola pošpinená cirkev a bola zachovaná jednota cirkvi za každú cenu. Aj za cenu súhlasu s nespravodlivým očierňovaním bez možnosti brániť sa.

Spomenul som si na nové nariadenie vystupovania kňazov v médiach len s povolením nadriadeného. Vraj ide o úplne bežnú vec cirkevnej praxe. Tento argument by som bral keby sa v krátkom priebehu k nemu nevyjadrili osobnosti ako Prof. Tomáš Halík a český biskup Václav Malý, ktorý ho jasne pomenovali ako nešťastný. Veď ide o jednu cirkev, ako je možné že im to nie je rovnako jasné ako našim biskupom keď ide vraj o bežnú cirkevnú prax?

Spomenul som si tiež na prípad, ktorý je za našimi hranicami v samotnom Vatikáne a ktorý v sebe nesie rovnakého ducha ako ten náš slovenský. Počas druhého vatikánskeho koncilu chcel pápež Ján XXIII znovu preskúmať a zhodnotiť postoj cirkvi k antikoncepcii. Bohužiaľ ale zomrel ešte predtým, než sa proces začal. Jeho nasledovník pápež Pavol VI v jeho myšlienke pokračoval a zvolil pápežskú komisiu, ktorá sa otázkou zaoberala. Po dvoch rokoch štúdia a vedeckej práce komisie bolo za zmenu učenia v otázke antikoncepcie napriek narušeniu pápežskej autority 60 členov proti 4 z laickej skupiny a 9 členov proti 6 zo skupiny klerikov, pretože to považovali za správnu vec. V skutočnosti sa ale ku pápežovi dostala správa od prehlasovanej menšinovej komisie, ktorá bola odôvodnená spôsobom:

„Ak by malo byť stanovené, že antikoncepcia nie je zlom sama o sebe, museli by sme pripustiť, že Duch Svätý bol v roku 1930 (keď bola vydaná encyklika Casti Connubi) na strane protestantských cirkví. Taktiež by bolo nutné pripustiť, že skoro celé storočie Duch Svätý zlyhal vo vedení Pia XI, Pia XII a veľkej časti Katolíckej hierarchie, tým že ich dovolil uviesť do omylu. To by znamenalo, že vodcovia Cirkvi s veľkou nerozvážnosťou odsúdili tisíce nevinných ľudských skutkov, tým že ich zakázali pod hrozbou večného zatratenia v praktikách, ktoré by teraz mali byť povolené.”1

Každému myslím došlo, že aj v tomto prípade zvíťazila autorita a udržanie jednoty cirkvi za každú cenu, aj za cenu nerešpektovania výsledkov komisie zvolenej pápežom.

Jednotu cirkvi treba udržať za každú cenu. Stále mi to znie v hlave a nemôžem sa zbaviť nepríjemného pocitu, ktorý sa mi s touto veto spája. Všetky veľké režimy sa riadili až nebezpečne podobným rozmýšľaním. Je to naozaj dedičstvo ktoré sme prevzali od nášho vlastného prenasledovateľa a utláčateľa?

Cirkev sa bojí o stratu jednoty a autority, ja mám ale pocit, že tú autoritu stráca práve konaním pod heslom udržať jednotu za každú cenu. V dnešnej dobe už nie je také ľahké zaniesť veci pod koberec a s týmto slovenská cirkev musí rátať.

CUI LICITUS EST FINIS, ETIAM LICENT MEDIA. Účel svätí prostriedky. Takto bohužiaľ vyznieva svätá obrana jednoty cirkvi ktorú treba udržať za každú cenu. Autorom tohto výroku bol Niccolo Machiavelli a slovenská cirkev takto dáva najavo príklon k politickej filozofii Machiavelliho Vladára a zapiera filozofiu jej veľkého učiteľa sv. Augustína, ktorý povedal že pravdu treba hovoriť za každú cenu, aj keby mala poškodiť samotnú cirkev.

Zdroj

1. Hasler, AB. How the Pope Became Infallible. Garden City, New York: Doubleday, 1981.