Pred pár týždňami som písal blog o šťastí s malým návodom založeným na viacerých psychologických štúdiách. Štúdie sa zaoberali skúmaním aktivít, ktoré značne prispievali k zvýšenému pocitu prežívania dlhodobého šťastia. Základné praktiky, ktorých efekt bol skúmaný, spočívali v každodennom opakovanom uvedomovaní si vecí za ktoré je človek vďačný, zapísaní jedného pozitívneho zážitku za posledných 24 hodín, meditácií a vykonaní náhodného dobrého skutku.

Ide o techniky a štúdie čisto sekulárneho charakteru, napriek tomu pre mňa v sebe nesú silnú náboženskú asociáciu. To, čo potvrdila sekulárna veda skúmaním individuálnych praktík pôsobiacich na dlhodobý pocit šťastia, je základnou súčasťou kresťanskej modlitby.

Tá má v prvom rade pravidelný a opakujúci sa charakter na dennej báze, rovnako ako praktiky skúmané v štúdiách. Pri dosahovaní akejkoľvek dlhodobej zmeny je pravidelnosť nevyhnutným základom. Pre praktizujúcich veriacich je modlitba každodennou samozrejmosťou rovnako ako umývanie zubov alebo ranná káva.

Modlitba môže mať viacero foriem, ale tzv. vďaky a poďakovanie sa za život a každodenné veci v ňom obsahuje každá. Principiálne fungujú vďaky rovnako ako zapisovanie si 3 vecí za ktoré sme vďační. Pocit vďačnosti a uvedomovanie si vecí za ktoré v živote môžeme byť vďačný, je základom každej modlitby. Praktika zapisovania jedného pozitívneho zážitku za posledných 24 hodín je tak tiež súčasťou modlitebnej časti ďakovania za uplynulý deň a zážitky v ňom.

Okrem ďakovnej časti máva modlitba tiež časť prosbovú, ktorá je asi najviac sa vyskytujúcim typom modlitby. Efektom tejto časti je pravidelné každodenné upínanie sa na vlastné ciele a priority, ktoré chce človek dosiahnuť a preto prosí o ich požehnanie. Táto činnosť má merateľné výsledky nezávisle od toho či nejaký Boh existuje a dané činnosti požehnáva, alebo nie. Týmto spôsobom si človek neustále pripomína a vizualizuje priority vo svojom živote a mentálne sa na ne nastavuje, čím vysoko zvyšuje pravdepodobnosť toho že ich dosiahne.

Čo sa týka meditácie, alebo sedenia v tichu, tá nie je medzi veriacimi až tak rozšírená napriek tomu, že utiahnutie sa do ticha a samoty je klasickým symbolom kresťanského duchovného života. Vyskytuje sa viacej v kontemplatívnych rádoch, ale má praktizujúcich aj medzi bežnými veriacmi. Kto pozornejšie číta Písmo, môže si všimnúť, že dôležitejšia je často „nevyslovená modlitba”, modlitba ticha alebo kontemplácia, ktorá ma vyvážiť a zakoreniť všetky „hovorené modlitby”.

Posledná vec skúmaná štúdiou bolo vykonanie náhodného dobrého skutku každý deň. Písmo obsahuje nespočetne obrazov pomáhania a konania dobrých skutkov nielen priateľom ale i neznámym a nepriateľom. Pomoc blížnym, starým a chorým predstavuje sociálny rozmer kresťanstva, ktorý bol a je jedným z najsilnejších hnacích motorov tisícov veriacich na celom svete.

Keď som sa nad týmto zamyslel, uvedomil som si, že modlitba ako ju väčšina veriacich vykonáva na dennej báze predstavuje integráciu všetkých prvkov, ktorých dlhodobé praktizovanie môže zabezpečiť to všetkými hľadané šťastie a zmysel života.  Tento fakt len potvrdzujú ďalšie štúdie skúmajúce psychologické efekty náboženstva, ktoré potvrdili jeho efekt na redukciu úzkostných stavov, zvládanie impulzívneho správania,  menšiu závislosť na alkohole, tabaku a drogách a mnoho iných prvkov, ktoré prispievajú k celkovému prežívaniu života ako šťastného.

V rámci objektivity je ale nepochybne nutné uviesť, že náboženstvo a modlitba nepredstavuje všeliek a kvôli komplexnosti jeho prežívania obsahuje často aj temnejšie stránky, ktoré sú často spoločnosťou oprávnene kritizované.

Tento blog chcel ale poukázať na dokázateľne pozitívny vplyv vyššie spomenutého typu modlitby na život veriaceho človeka. Modlitba je často krát sekulárnou spoločnosťou vnímaná ako prežitok doby, mrhanie času, alebo zbytočná aktivita. Štúdie, ktoré skúmali konkrétne prvky, ktoré sú súčasťou modlitebného života veriaceho hovoria ale opak. Spomenuté štúdie a ich realizácia predstavujú sekulárnu verziu toho, čo je a vždy bolo esenciálnou súčasťou kresťanského duchovného života.

Zdroje:

Emmons, Robert A., and Michael E. McCullough. „Counting blessings versus burdens: an experimental investigation of gratitude and subjective well-being in daily life.“ Journal of personality and social psychology 84.2 (2003): 377.

Slatcher, Richard B., and James W. Pennebaker. „How Do I Love Thee? Let Me Count the Words The Social Effects of Expressive Writing.“ Psychological Science 17.8 (2006): 660-664.

Ferriss, Abbott L. „Religion and the quality of life.“ Journal of Happiness Studies 3.3 (2002): 199-215.

Lyubomirsky, Sonja, Kennon M. Sheldon, and David Schkade. „Pursuing happiness: The architecture of sustainable change.“ Review of general psychology 9.2 (2005): 111.

Jenkins, Richard A., and Kenneth I. Pargament. “Religion and Spirituality as Resources for Coping with Cancer.” Journal of Psychosocial Oncology 13, no. 1–2 (1995): 51–74. doi:10.1300/J077V13N01_04.

Steger, Michael F., and Patricia Frazier. “Meaning in Life: One Link in the Chain from Religiousness to Well-being.” Journal of Counseling Psychology 52, no. 4 (2005): 574.

Stríženec Michal. Novšie Psychologické Pohľady Na Religiozitu a Spiritualitu. Bratislava: Slovak Academic Press, 2007.