Chcel by som podať krátke zamyslenie nad aktuálne spoločensky diskutovanými témami týkajúcimi sa zákazu potratov a najnovšie aj zákazu predaja antikoncepcie.

Celú úvahu by som začal časťou z Teologickej Sumy sv. Tomáša Akvinského, jedného z najväčších učiteľov cirkvi, ktorý v nej citoval a odvolával sa na ďalšieho veľkého učitela cirkvi sv. Augistína:

„Ľudský zákon nemôže zakazovať všetky zlé skutky, lebo keby chcel odstrániť všetko zlo, bolo by tým odstránené aj mnoho dobra a prekážalo by sa v rozvoji obecného dobra, ktoré je nevyhnutné k ľudskému životu.“[1]

Skúsme sa teraz pozrieť v svetle tohto výroku na niektoré snahy slovenského prolife hnutia. Na pochode za život v Košiciach sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Čo už si ale nie som taký istý, je, či všetci do jedného súhlasia s uzákonením absolútneho zákazu potratov. Lebo ja nie som, napriek tomu, že som za ochranu života pred počatím všetkými desiatimi a považujem potrat za nesprávnu vec.

Skúsenosti z katolíckych krajín ako Poľsko alebo Írsko, sú varovným príkladom toho, keď zákonné zakázanie potratov viedlo nie k ich zníženiu, ale k rozšíreniu nelegálnych a nebezpečných potratov a k známej potratovej turistike, kde sa prevážali plné lode žien cestujúce do krajín, kde je potrat legálny. Tí, čo ten zákon vytvorili, možno majú pocit čistého svedomia, že zabránili zlu, to zlo sa však práve kvôli zákazu rozšírilo ešte viac, čím sa daný zákon míňa svojmu cieľu.

Taktiež by ma zaujímalo, ako by sa účastníci pochodu rozhodli v situácii, v ktorej sa ocitla sestra Margaret [2], členka etickej komisie v katolíckej nemocnici v Phoenixe, ktorá musela rozhodnúť situáciu, kedy prišla do nemocnice 27-ročná žena, tehotná s piatym dieťaťom, v jedenástom týždni, s pľúcnou hypertenziou. Lekári skonštatovali 100%-nú pravdepodobnosť úmrtia mladej ženy, pokiaľ by tehotenstvo pokračovalo. Sestra Margaret spolu s ďalšími členmi etickej komisie schválila potrat, ktorý bol vykonaný a mladá žena prežila. Nato bola sestra Margaret exkomunikovaná a nemocnici bolo od biskupa pohrozené, aby sa daná situácia nikdy neopakovala. Mohli zomrieť dva životy a 4 deti zostať bez matky, no napriek tomu bola táto záchrana ľudského života považovaná za nemorálnu, kvôli vykonaniu potratu. Morálne riešenie teda spočívalo v situácií nechať zomrieť oboch, len aby nebol porušený zákon a vykonaný potrat. Taká je ostrá logika niektorých prolife aktivistov, napr. aj hovorcu národného pochodu za život.

Na tento prípad sedí doslovne Pavlove pravidlo „Litera zabíja, duch oživuje.“ Striktné dodržanie litery by stálo dva ľudské životy, zato rozumné rozhodnutie etickej  komisie a lekárov, ktorí sa riadli podľa svojho najlepšieho svedomia, ktoré môžeme chápať ako  hlas Ducha, jeden z týchto životov zachránili.

Je nevyhnutné pracovať na systéme, ktorý postaví ženu stojacu pred rozhodovaním sa o potrate do pozície, kedy bude potrat pre ňu samú tou najkrajnejšou možnosťou. Nie preto, že sa jej to zakáže zákonom, ale preto, že bude sama vidieť, že existuje mnoho lepších možností ako danú situáciu riešiť. Ak už majú byť nejaké zákony v tejto veci postavené, podľa môjho názoru by mali byť len obmedzujúce, teda sťažujúce možnosť vykonať potrat, ale nie ho absolútne zakázať. Určité obmedzenia môžu pomôcť hľadať alternatívne spôsoby riešenia situácie, no absolútny zákaz spôsobí hľadanie bočných nezákonných a nebezpečných ciest, ako to poznáme z krajín, kde takéto zákazy platia.

Preto si myslím, že úplny zákaz potratov predstavuje v tejto situácií Akvinského „odstránenie všetkého zla, ktoré by odstránilo mnoho dobra a prekážalo v rozvoji obecného dobra.“ A to nechcem teraz rozoberať Akvinského chápanie „oduševnenia“[3], ktoré tvrdilo, že plod nemá po splodení dušu, ale dostáva ju až po 40 dňoch, ak je to chlapec a po 80 dňoch, ak je to dievča.

Čo sa týka antikoncepcie, pomôžem si ďalším akvinského textom: „ Ľudský zákon sa dáva veľkému množstvu ľudí, z ktorých väčšina nie je dokonalá v cnosti. Preto zákon nezakazuje všetky neresti, ale len tie závažné.“[1]

Antikoncepcia je kapitola sama o sebe a nielenže názory na jej používanie nie sú vôbec jednotné v rámci kresťanských cirkví, ale ani v rámci katolíckej Cirkvi nie je akceptovaný jednoznačný pohľad. Rozdiely sú hlavne v porovnaní s teóriou oficiálneho učenia a skutočnou praxou katolíkov, no taktiež samotní kňazi často používajú výklad tohto učenia, ktorí antikoncepciu ticho povoľuje. Okolnosti vzniku tohto oficiálneho učenia tiež nie sú zrovna najtransparentnejšie a netýkajú sa len snahy o čistotu morálky.

Zákaz predaja hormonálnej antikoncepcie samozrejme platí zatiaľ len pre katolícke lekárne (aj keď aj tu sa vynárajú problémy), ale som si istý, že tí istí prolife aktivisti, ktorí by chceli uzákoniť absolútne zakázanie potratov, keby mali tú možnosť, uzákonili by rovnako absolútny zákaz predaja antikoncepcie.

Chcel by som uviesť, že si uvedomujem negatívny vplyv hormonálnych tabletiek na organizmus ženy a sám mám negatívny postoj k jej používaniu, ale znovu ide o spôsob, ako daný problém riešiť. Som za to, aby sa začalo otvorenejšie hovoriť o negatívnych efektoch týchto tabletiek a neprodukovať len články, ktoré značne tendenčne a jednostranne píšu iba o pozitívnych efektoch antikoncepcie. Takže opäť, považujem verejnú diskusiu a pravdivú osvetu v tejto problematike za ďalekho dôležitejšiu, lepšiu a efektívnejšiu, ako represívnu cestu zákázania jej predaja.

Negatívne dôsledky takejto cesty boli už viacerými pomenované a sú veľmi podobné, ako pri zákaze potratov. Bolo by to rozbehnutie nelegálneho predaja antikoncepcie, ktorá môže byť vyrábaná z pochybných zdrojov a uškodiť tak ešte väčšiemu počtu žien, ktoré neprestanú používať antikoncepciu iba pre to, že bude zakázaná. Aj keď môže byť hormonálna antikoncepcia škodlivá, stále bráni väčšiemu zlu a to nechceným tehotenstvám a následným potratom.

Myslím si, že nie je potrebné zatvárať oči pred tým, že začiatok sexuálneho života mladých je stále nižší a v takom veku je rovnako nižšia intelektuálna úroveň a tým aj zodpovednosť a vnímanie dôsledkov svojich činov. Častý prípad u chalanov je sebecké odmietanie používania kondómov, kvôli ich lepšiemu zážitku bez nich a nútenie dievčaťa do užívania tabletiek, čím sa celá váha nespravodlivým spôsobom prenáša na ne. Nielenže si môžu poškodiť svoje zdravie, ale ešte za to aj platia nemalé peniaze, zatiaľčo druhá polovička sa len zadarmo vezie. Nemyslím si, že zákaz predaja antikoncepcie donúti takýchto sebcov používať kondómy, ale spôsobí len ďalšie nechcené tehotenstvá mladistvých a následné pokrytecké tlačenie dievčaťa k potratu, ktorý si opäť musí prežiť ona sama a ešte aj zaň zaplatiť. U ľudí sexuálne žijúcich v nízkom veku sa takéto situácie jednoducho budú stávať, pretože nedokážu často pozerať na vec racionálne a v rozhodovaní u nich prevládajú emočné nátlaky a hormóny.

Uzákonením takéhoto zákazu by síce opäť jeho proponenti mohli sedieť s pokojným svedomím, ako správne sa rozhodli a zabránili zlu. Zatiaľ by však v skutočnom reálnom živote a praxi taký zákon spôsoboval problémy týkajúce sa ešte väčšieho množstva úmrtí a napáchaných škôd.

Opäť sa teda dostávame k Akvinského tvrdeniu, že ak ľudský zákon ukladá príliž ťažké bremeno, ktoré množstvo ľudí, ktorí nie sú dokonalí v cnosti, nedokáže dodržiavať, mohlo by dôjsť k pohŕdaniu celým zákonom. Nastoliť nevymáhateľné zákony je horšie ako nemať zákony žiadne. Bez dostatočného konsenzu spoločnosti nie je zákon vymáhateľný. Ľudské zákony tak nemôžu žiadať viac ako konsenzus, na ktorom sa dokáže dohodnúť pluralitná spoločnosť. O  to viac vo veci, v ktorej nie sú jednotní ani samotní katolíci. 

 Bibliografia:

[1] Tomáš Akvinský. Tomáš Akvinský o zákonech v Teologické sumě. Krystal, 2003.

[2] “Ensoulment.” Wikipedia, the Free Encyclopedia, November 17, 2013. http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ensoulment

[3] “Excommunication of Margaret McBride.” Wikipedia, the Free Encyclopedia, May 14, 2013. http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Excommunication_of_Margaret_McBride