V súčasnej dobe sú veľmi populárne rôzne konšpiračné weby. Konšpiračné teórie a konšpiračné myslenie prežíva za posledné roky vďaka internetu a sociálnym sieťam svoj boom. Jednoduché odpovede, jasná polarizácia vinníka a obete, neschopnosť vnímať život a spoločnosť v ich skutočne zložitej komplexnosti. Človek si vždy potreboval ukázať prstom a to sa dá len vtedy, ak vnímame svet čiernobielo. Akýkoľvek odtieň sivej znemožňuje vynášanie jednostranného rozsudku.

Čo mňa mrzí, je to, že tento fenomén sa uchytil aj v kresťanskej spoločnosti a to dokonca ešte skôr ako začali sekulárne konšpirácie. Články, ktoré bol kedysi schopný vyprodukovať len uletený portál Magnificat.sk, nad ktorým krútili hlavami aj samotní kňazi, sú dnes aktívne šírené cez mnohé “kresťanské” portály, ktoré vyrástli ako huby po daždi.

Akvinského teória morálnosti skutku spočíva v jednoduchom sledovaní reťaze prostriedkov a cieľov smerujúcich k cieľu hlavnému. Ak čo i len jeden z článkov tejto reťaze je nesprávny, celý skutok sa stáva nesprávnym. Jednoducho povedané, účel nesvätí prostriedky. Ak je prostriedok zlý, celý skutok sa stáva zlým. V poslednej dobe mám ale dojem, že samotní kresťania volajúc po morálnosti nemajú problém sami morálku porušovať, “veď ide predsa o dobrú vec”.

Internetom tak kresťania šíria články bez zdrojov, prípadne so zdrojom na ešte radikálnejší zahraničný portál. Po prečítaní týchto článkov musí každý súdny človek uznať, že sú jednostranne a tendenčne zamerané s jediným úmyslom presadzovať svoju agendu. Väčšina týchto článkov je teda založených na polopravdách a niektoré nemajú problém priamo klamať. Či už ide o vymyslené a úmyselne pozmenené výroky z nemeckého šlabikára o sexualite, ktoré spolu s obscénnym obrázkom zdieľal s morálnym pobúrením každý druhý kresťan, alebo dávnejšie články týkajúce sa pride-u v Prahe.

Máme tu teda kresťanov, ktorí píšu a vytvárajú virálne obrázky, v ktorých úmyselne klamú, pričom zrejme predpokladajú, že pokiaľ bojujú za “dobrú kresťanskú vec” tento súd sa ich netýka. Tak kresťanská morálka ale nefunguje. Klamstvo v ich prípade nie je bočný efekt skutku, o ktorého morálnosti by sa dalo polemizovať. Klamstvo je hlavný prostriedok na dosiahnutie čitateľnosti a vytvorenia čo najšokujúcejších titulkov, aby upozornili na tematiku, ktorá je podľa nich tak dôležitá, že ich vlastný morálny štandard vedia posunúť bokom.

Kresťanstvo je týmto spôsobom prezentované jednostrannými, až bulvárnou úrovňou pripomínajúcimi článkami, obsahujúcimi zavádzanie a niekedy priamo klamstvá. Tento prístup nielen škodí samotnému obrazu o kresťanoch na Slovensku, ale blokuje tiež všetky úprimné snahy o diskusiu o vážnych spoločenským témach. So smútkom musím zároveň skonštatovať, že posledný pastiersky list slovenských biskupov sa pohyboval obsahovo aj formulačne na úrovni kresťanského konšpiračného bulváru. Veľká obrana a podpora slovenským biskupom za tento list od veriacich v Cirkvi hovorí o mentalite kresťanského spoločenstva, v ktorom sa takémuto typu čiernobielych a nekorektných správ darí.

To, že účel svätí prostriedky tvrdil Machiavelli, ale som si istý, že Ježiš by s ním nesúhlasil. Na Slovensku sme si ale tak nejak zvykli, že toto pravidlo je “kresťansky akceptovateľné”, ako sa ukázalo aj v prípade nespravodlivého odsúdenia vlastného biskupa s dobrým cieľom zachovania účinnej kolegiality.

O náročných spoločenských témach sa dá diskutovať na úrovni a príkladom je napríklad knižka Čo je to manželstvo?, ktorú vydalo Kolégium Antona Neuwirtha. V knihe je rozobratá štúdia, ktorá bola publikovaná v zborníku Harvard Journal of Law and Public Policy a argumentuje na akademickej úrovni o téme redefinície manželstva. Nielenže nemusí používať klamstvá, ale argumentácia nevychádza z kresťanského učenia, čím zabezpečuje lepšie prostriedky pre dialóg so sekulárnou platformou.  

Môže teda kresťan klamať? Môcť môže, ale ja si myslím, že zo samej podstaty kresťanstva by nemal. Apelujem týmto zároveň na všetkých bratov a sestry, aby pred tým než niečo zdieľajú, kriticky zhodnotili obsah a zdroje a aby sa sami nestali súčasťou kultúry šírenia lží.