V tejto časti sa pozrieme na to, akým spôsobom ovplyvňuje Boh, alebo naša viera v neho náš najdôležitejší orgán, práve vďaka ktorému môžeme vnímať koncepciu akou je Boh a viera samotná. Z kresťanského hľadiska teórie vzniku človeka nejde o doslovný výklad fyzického stvorenia, ako skôr o vznik špecificky ľudského vedomia a myšlienkových procesov, ktoré nás robia ľudskými bytosťami. V tomto zmysle Boh zmenil náš mozog. Dostali sme schopnosti myslieť, plánovať, cítiť, a vôbec sa začať zamýšľať nad vierou a Bohom samotným.

Čo nám prebehne mysľou keď sa povie slovo Boh? Boh je jedna z mála koncepcií, ktoré všade vo svete dokážu vyvolať pri debatovaní toľko emócií, zmätenia, kontroverzie a asociácie s pocitmi lásky a nenávisti. Ako je možné, že koncept schovaný za týmto slovom má na naš mozog taký vplyv?

Akým spôsobom Boh a náboženstvo formuje ľudský mozog? Jedným zo spôsobov je štúdium vplyvu náboženských praktík ako modlitby a meditácie na ľudský mozog. Dôležitý nie je ale len samotný moment náboženskej praktiky, ale aj jej dlhodobé efekty na ľudské správanie. Čo sa stane s naším mozgom ak je vystavený konceptu Boha a náboženstva dlhodobo a intenzívne?

Vieme, že samotná meditácia a modlitba má pozitívny vplyv na zmeny mozgu, ale zostanú tieto zmeny dlhšie alebo sú spojené len so aktuálnou praktikou. Newberg robil štúdiu na starších ľuďoch, ktorí mali problémy s pamäťou a chcel zistiť, či dlhodobé praktizovanie meditácie ovplyvní ich kognitívne schopnosti. Účastníci štúdie sa dovtedy nijako aktívne nevenovali meditačným cvičeniam a boli prvý krát zaškolení a naučení vykonať jednoduchý typ meditácie s názvom Kirtan Kriya, ktorú mali vykonávať pravidelne každý deň 12 minút po 8 týždňov. Samotná meditácia bola kvôli účelom štúdie sekularizovaná, teda zbavená náboženského pozadia.

Pred začatím meditácie bola účastníkom testovaná pamäť a všeobecné schopnosti ako verbálna pamäť a kognitívne funkcie. Zisťoval sa tiež ich duchovný stav a ich viera. Boli vykonané 4 rôzne skeny ich mozgu. Prvý sken bol pri odpočinku hneď po ich príchode, druhý po vykonaní meditácie a ďalšie dva skeny boli vykonané rovnakým spôsobom po 8 týždňoch meditácie. Voči tejto prvej skupine bola na porovnanie vytvorená tiež druhá skupina, ktorá rovnakým spôsobom len počúvala hudbu.

Výsledky skenov po 8 týždňoch boli skutočne zaujímavé. Po porovnaní skenov po 8 týždňoch sa zistilo značné zvýšenie aktivity v čelovom laloku. Čelový lalok je veľmi dôležitý pre naše sústredenie a zvýšenie jeho aktivity značí zlepšenie koncentrácie a sústredenia.

Ďalšiu zaujímavú zmenu predstavoval thalamus. Thalamus integruje väčšinu našich vnemových informácií a pomáha mozgu spájať medzi sebou jeho jednotlivé súčasti. Thalamus má dve časti a ľavá časť bola pri prvom stretnutí značne aktívnejšia. Po ôsmych týždňoch sa táto aktivita otočila, čo značí, že že daná aktivita zmenila spôsob fungovania tejto časti mozgu a tým aj spôsob vnímania vonkajšej reality.

Zlepšili sa taktiež ich kognitívne schopnosti a to v miere 10-15 percent. Výsledok tejto štúdie ukázal, že tento jednoduchý meditačný program jeho účastníkom zmenil mozog a zlepšil ich pamäť. Zlepšenie pamäte bolo korelované so zvýšenou aktivitou v čelovom laloku a zmenami v thalamuse.

Zmeny ktoré sú ale možno ešte dôležitejšie sa udiali v emočnom rozpoložení. Praktizovanie meditácie zabezpečilo účastníkom redukciu úrovne stresu, úzkosti a depresie až o 20 percent. Tieto zmeny korelovali so zmenami v limbickom systéme, ktorý predstavuje emočné centrum nášho mozgu

Viete si predstaviť aké zmeny musia byť v mozgu človeka, ktorý sa dlhé roky venuje oddane podobnej duchovnej praktike? Zmeny v mozgu takéhoto človeka musia byť silné a hlboké. Výsledky štúdií, ktoré sa zaoberajú účinkami meditácie na ľudský mozog potvrdili pozitívne zmeny nielen priamo pri meditačnej aktivite, ale dokázali aktívne a trvalé zmeny na základe dlhodobého pozorovania ľudí praktizujúcich meditačné techniky.

Zmeny ktoré boli pozorované pri skupine ľudí ktorí meditovali sa pri skupine počúvajúcej hudbu nevyskytovali, čo potvrdzuje predpoklad to že meditačné techniky predstavujú kvalitatívne niečo odlišné a nestačí s mysľou „proste niečo robiť“.

Niektoré štúdie sa zamerali na ľudí ktorí prežili veľmi silné duchovné zážitky a ukázali, že aj tieto samotné mali signifikantný vplyv na fungovanie a zmeny ľudského mozgu. Pri jednej z týchto štúdií sa pýtali karmelitánskych mníšok aby si predstavili ich najintenzívnejší mystický zážitok, zatiaľčo skenovali ich mozog. Tento výskum bol robený na Montrealskej univerzite a zistili v ňom zmeny v čelovom laloku, thalamuse a limbickom systéme rovnako ako v predchádzajúcej štúdií v spojení s daným duchovným zážitkom.

Spomínané štúdie ukázali všeobecne pozitívne efekty meditačných praktík. Ako sme ale viac krát spomenuli v tejto sérií článkov, náboženstvo má veľa krát aj negatívne následky.

Negatívne vnímanie Boha môže byť veľmi deštruktívne. Jedinec, ktorý vníma obraz Boha negatívnymi charakteristikami zvyšuje vo vlastnom mozgu hladiny stresu, úzkosti a depresie. Prežívaním týchto emócií sa aktivizujú a posilňujú časti mozgu spojené s týmito emóciami. Jednou z týchto častí je amygdala, ktorá vypúšťa hormón kortizol, ktorého účinok bol viacerými štúdiami dokázaný ako deštruktívny. Kortizol blokuje a ničí neurónové spojenia a zhoršuje tým ich funkcionalitu.

S tým súvisí všeobecne známy fakt, ktorý hovorí, že neuróny, ktoré sa spolu aktivizujú sa vzájomne spájajú (neurons who fire together, wire together). Inak povedané, čím viac sa sústredíme a prežívame tieto negatívne emócie spojené s Bohom, tým silnejšie sa stávajú spojenia, ktoré tieto emócie aktivizujú. V konečnom dôsledku sa toto môže prejaviť v deštruktívnom správaní, ktoré je posilňované nenávisťou.

Čo sa napríklad deje v takom mozgu teroristu? Ľudia ktorí študovali teroristov a samovražedných atentátnikov a funkcionalitu ich mozgu zistili, že rituály sú primárne dôležitou časťou toho, ako sa sformoval ich mozog. Rituály opakovane vedú človeka k rovnakej predstave, alebo náboženskej myšlienke. Pokiaľ je táto idea pozitívna tak je všetko v poriadku, ale pokiaľ sa jedná o negatívnu predstavu, táto posilňuje v samotnom mozgu okruhy stimulujúce amygdalu a mechanizmy spojené s emóciami nenávisti, hnevu a záujmu o násilné správanie.

Čo teda so samotným skutkom násilia? Existuje veľa posvätných náboženských textov, ktoré sú plné násilia, a tiež nemusíme dlho rozmýšľať nad prípadmi, kedy boli ľudia zabíjaní v mene náboženstva. Rovnaké je to tiež pri iných konfliktoch ktoré sa dejú vo svete, či už sú etnickej alebo politickej podstaty, náboženstvo nemusí hrať primárnu rolu katalyzátora spôsobujúceho konflikt, ale mnohokrát sa ľudia obracajú práve na náboženstvo v ktorom hľadajú podporu svojich činov. Chcú vnímať, že Boh je na ich strane a že to za čo bojujú má vyšší cieľ.

Aký je rozdiel z neurologického hľadiska medzi ľuďmi, ktorí sú násilní a tými ktorí nie sú? Aj v tomto prípade existujú štúdie mozgu, ktoré nám môžu pomôcť vytvoriť si obraz. Štúdie násilných kriminálnikov priniesli veľmi zaujímavé výsledky. Výsledky skenov mozgu týchto ľudí vypovedajú o dvoch veciach, ktoré sú pre tento typ ľudí charakteristické. Ide o redukciu aktivity v čelovom laloku a zvýšenú aktivitu limbického systému. Čo to má teda v konečnom dôsledku s násilím?

Pre zdravé fungovanie človeka je potrebná rovnováha medzi funkciami čelového laloku a limbického systému. A ak čelový lalok, ktorý má na starosti správu našich emócií nepracuje správne, tieto emócie sú obrazne povedané vypustené z uzdy. Ak niekto nahnevá takéhoto človeka, tento nie je schopný ukontrolovať svoj hnev, pretože čelový lalok neplní funkciu, ktorú by mal.

Hypotalamus, ktorý je súčasťou limbického systému a má na starosti riadenie autonómneho nervového systému má v správe tiež reguláciu emócií hnevu a agresie. Hypotalamus predstavuje veľmi malú štruktúru v centre nášho mozgu a z pozorovaní vieme, že je zapojený do manažmentu reakcií spojených s hnevom a nenávisťou. Aj v tomto prípade je systém rovnaký, čím dlhšie sa človek sústredí na negatívne myšlienky spojené s nenávisťou a hnevom, tým viac sa aktivuje limbický systém, ktorý posilňuje spojenia asociované s týmito emóciami.

Práve v tejto oblasti vie paradoxne náboženstvo ponúknuť možnosti skrotiť tento archaický systém pomocou špecifických náboženských praktík zameraných na tie častí mozgu, ktoré nám pomáhajú udržiavať fungovanie mozgu v rovnováhe a vzbudiť v nás empatiu. V histórií poznáme okrem negatívnych plodov náboženstva tiež ľudí, ktorých viera inšpirovala presne opačným smerom.

Čím viac „kŕmime“ náš mozog pozitívnymi emóciami a pozitívnou vierou, tým viac sa stávajú súčasťou fungovania nášho mozgu. A čím viac sa sústredíme na negatívne emócie, tým viac sa stávajú spôsobom akým sa pozeráme na svet.

Väčšina výskumov robených v psychológií alebo sociálnych vedách poskytuje výsledky ktoré hovoria že náboženstvo samo o sebe má buď neutrálny, alebo prospešný efekt na fyzické a emocionálne zdravie človeka. Náboženstvo teda samo o sebe nie je nepriateľom, nepriateľom je hnev, intolerancia, extrémny idealizmus a predpojatý strach, či už je sekulárny, náboženský alebo politický.

Boh, náboženstvo a praktiky s tým spojené nám skutočne dokážu zmeniť mozog. Zmena môže byť v dôsledku duchovných praktík alebo dlhodobo žitej viery. Veda nám pomáha pochopiť ako niektoré náboženské praktiky vedú k pozitívnym zmenám v našom mozgu, zatiaľ čo iné k negatívnym. Vďaka tomuto môžeme vytvoriť a držať sa pozitívnych skúseností a myšlienok, ktoré sú výhodné nielen pre jednotlivca ale pre celú spoločnosť.

Štúdie:

Beauregard, Mario, and Vincent Paquette. “Neural Correlates of a Mystical Experience in Carmelite Nuns.” Neuroscience Letters 405, no. 3 (September 25, 2006): 186–190. doi:10.1016/j.neulet.2006.06.060.

Newberg, Andrew B., Nancy Wintering, Dharma S. Khalsa, Hannah Roggenkamp, and Mark R. Waldman. “Meditation Effects on Cognitive Function and Cerebral Blood Flow In Subjects with Memory Loss: A Preliminary Study.” Journal of Alzheimer’s Disease 20, no. 2 (January 1, 2010): 517–526. doi:10.3233/JAD-2010-1391.

Literatúra:

Andrew B. Newberg, How God Changes Your Brain: Breakthrough Findings from a Leading Neuroscientist, Ballantine Books, 2010

Andrew B. Newberg, Why God Won’t Go Away: Brain Science and the Biology of Belief, Ballantine Books, 2002

Andrew B. Newberg, Born to Believe: God, Science, and the Origin of Ordinary and Extraordinary Beliefs, Free Press, 2007

Andrew B. Newberg, Principles of Neurotheology (Ashgate Science and Religion Series), Ashgate, 2010