Čo je to dimetyltryptamín inak označovaný DMT?  Ide o prirodzene sa vyskytujúci neurotransmiter nájdený v stopových zložkách u cicavcov vrátane ľudí. Veľké množstvo DMT vedie k halucináciám, víziám a intenzívnej eufórií. Jej dopad býva tak silný, že bol nazvaný duchovnou molekulou.

Viacerí vedci študovali DMT spolu s ostatnými chemikáliami v mozgu aby zistili akú rolu hrajú tieto neurotransmitery v duchovných zážitkoch. Majú nábožensky zmýšľajúci ľudia v mozgu vyššie hladiny istých chemikálií ako ľudia, pre ktorých náboženstvo nič neznamená? Existujú empirické dôkazy, že duchovné a náboženské zážitky sú spojené so špecifickými mozgovými neurotransmitermi.

Neurotransmitery sú chemikálie v našom mozgu, ktoré zabezpečujú prenos informácie medzi nervovými bunkami. Špeciálne sú zamerané na miesta medzi dvoma neurónmi, ktoré sa tiež nazýva synaptická štrbina, ktorá predstavuje miesto kde jeden neurón konči, a ďalší začína.

Existuje viacero druhov neurotransmiterov s nespočetne rôznymi funkciami. Je preto na mieste otázka, či sa medzi nimi nachádza aj niečo ako naša „duchovná molekula“. Existuje molekula, ktorá je nevyhnutným predpokladom na prežitie duchovného zážitku?

Určite existujú isté molekuly, ktoré hrajú dôležitú rolu pri takýchto zážitkov, ale berúc do úvahy bohatosť a komplexnosť náboženských zážitkov je ťažko uveriteľné, že len jedna molekula dokáže celý tento fenomén vysvetliť a zastrešiť.

Všetky naše emócie sú riadené rôznymi neurotransmitermi. Poďme sa teraz pozrieť na konkrétne neurotransmitery, ktoré môžu hrať ústrednú úlohu pri náboženských zážitkoch. Dopamín a serotonín nám zabezpečujú pocit energickosti zatiaľ čo iné zabezpečujú ukľudnenie a pocit pokoja.

Jedným z nich je glutamát, ktorý pôsobí ako stimulátor. Glutamát spôsobuje zvýšenie aktivity v ďalšom neuróne. Ak chce neurón komunikovať s ďalším, vyšle niečo ako malý balík glutamátu ďalšiemu neurónu, ktorý dostane informáciu, že je čas sa zaktivovať.

Ďalším z neurotransmiterov je tzv. GABA(Kyselina gama-aminomaslová), ktorá pôsobí inhibične. Znižuje aktivitu v ďalšom neuróne, teda ak chce nejaký neurón znížiť aktivitu ďalšieho, pošle mu balík s GABA neurotransmiterom.  Známe lieky proti úzkosti ako xanax, alebo válium majú silný vplyv práve na GABA systém, ktorý utišuje náš nervový systém a cítime sa pokojnešie.

Nové štúdie v tejto oblasti ukazujú spojenie týchto neurotransmiterov s náboženskými zážitkami. Ako sa takéto niečo dá skúmať? Existuje viacero prístupov. Jedným z nich je meranie hladiny neurotransmiterov v krvi. Táto metóda je vcelku jednoduchá, lebo stačí odobrať vzorku krvi a zmerať v nej množtvo jednotlivých neurotransmiterov. Nevýhoda je, že neukazuje priamo to, čo sa deje v našom mozgu. Vie nám povedať aké neurotransmitery sú zapojené pri tej ktorej praktike, ale neukáže nám to celý obraz.

Čo tieto štúdie ukázali? Bol to nárast serotonínu, dopamínu a GABA. Táto kombinácia je dôležitá, lebo počas náboženských zážitkov sú niektoré časti mozgu silno aktivované a iné sú naopak stlmené ak nie vypnuté.  Ďalšie neurotransmitery, ktoré sa podieľajú na duchovných zážitkoch sú kortizol a norepinefrin. Tieto hormóny sú spojené so stresom a počas praktík ako meditácia, alebo modlitba bol zaznamenaný ich silný pokles.

Ako môžeme ale dôkladnejšie skúmať aktivitu neurotransmiterov v našom mozgu? Boli robené štúdie, ktoré neboli zamerané na meranie hladiny neurotransmiterov v mozgu, ale išli na to opačným spôsobom. Dali ľuďom lieky, ktoré zablokovali ich funkciu.

V tejto štúdií dostal človek s dlhodobou praxou meditácie dva rôzne lieky. Prvý liek blokoval opiátový systém. Tento liek sa napríklad používa pri predávkovaní morfiom na neutralizovanie jeho účinkov, ale môže blokovať aj prirodzené opiáty, ktoré naše telo môže používať pri náboženských praktikách. Druhý typ lieku blokoval GABA receptory. Cieľom bolo zistiť, či blokovaním týchto častí mozgu bude zablokovaná aj skúsenosť ktorá je sprevádzaná pri meditácií. Taktiež súčasne merali elektrické zmeny v mozgu pomocou EEG.

Výsledky boli veľmi zaujímavé. Oba z týchto blokujúcich liekov mali malý, alebo takmer žiadny účinok na meditáciu a jej prežívanie. Osoby vyjadrili, že sa cítili rovnako ako pri inej meditácií jednak čo sa týka jej hĺbky a skúseností, ktoré pri nej prežívali. Taktiež meranie EEG neukázalo žiadne zmeny voči neblokovanému stavu meditácie.

Ako vidieť, existujú rôznorodé spôsoby ako skúmať vzťah medzi neurotransmitermi a náboženskými praktikami. Buď meraním množstva neurotransmiterov v krvi alebo pomocou liekov, ktoré blokujú špecifické neutrotransmitery. Tretí spôsob je pomocou snímkovania mozgu pri meditácií a sledovania zvýraznených neurotransmiterov v konkrétnych miestach mozgu. Subjektu sa zavedie malé množstvo rádioaktívnej látky, ktorá sa správa podobne ako špecifické neutrotransmitery a na snímke potom vidíme v ktorých častiach mozgu je aktívna. Takto sa dajú porovnať stavy mozgu pri odpočinku, meditácií, alebo akejkoľvek inej duchovnej praktiky.

Najväčší problém v interpretácií týchto štúdií predstavuje komplexnosť interakcií medzi jednotlivými neurotransmitermi. Ak „zapnete“ serotonín, ovplyvníte ním tiež hladinu dopamínu, alebo aktiváciou opiátov ovplyvníte GABA receptory.

Jedna štúdia použila pozitrónovú emisnú tomografiu (tretí spôsob) na sledovanie dopamínu u meditujúcich subjektov. Zistilo sa, že meditácia spôsobuje uvoľňovanie dopamínu a spôsobuje jeho nárast. Dopamín je spojený s prežívaním pozitívnych emócií a odmeňovacím systémom mozgu. Iné štúdie ukázali, že keď sa cítime šťastný, euforický, alebo niečím nadšený uvoľňuje sa v našom systéme práve dopamín.

To isté robí napríklad kokaín, ktorý vypustí veľmi silnú dávku dopamínu, ktorý následne spôsobuje známe euforické pocity. Z tohto hľadiska vieme lepšie pochopiť, prečo meditujúci ľudia pociťujú pocit šťastia, pokoja a naplnenia, ktorý je spôsobený zvýšenou dávkou dopamínu.

A čo ostatné neurotransmitery? Ďalšia štúdia ich sledovala pomocou spektroskopickej magnetickej rezonancie. Je to veľmi elegantná technika, ktorá dokáže merať množstvo neurotransmiterov v určitých častiach mozgu. Je podobná technika ako MRI a funguje na princípe chemickej biopsie. Táto štúdia sa sústredila konkrétne na neurotransmiter GABA. Počas meditácie merali jeho hladinu. Zistilo sa že pri meditácií dochádza k zvýšeniu jeho hladiny. Je to dôležitý výsledok, pretože nám hovorí o tom, že vďaka tomuto neurotransmiteru môžu byť počas meditácie vypnuté isté časti mozgu. Ako sa pri meditácíí človek stále viac sústredí na objekt svojej meditácie, postupne vypína ostatné časti mozgu zamerané na zmyslové vnímanie. Časť ktorá je najviac ovplyvnená je orientačná časť mozgu, ktorá nám pomáha v orientácií a zabezpečuje vnímanie priestoru a času. Zvýšenie GABA potom môže spôsobovať blokáciu zmyslových informácií do tejto časti mozgu a zapríčiňovať pocity strácania priestoru a seba samého alebo inak popisované pocity zjednotenia s celkom, vesmírom, alebo Bohom.

Už sme spomínali glutamát, ktorý je hlavným neurotransmiterom na prenášanie vzruchov. A keďže pri meditácií a modlitbe sa aktivizujú rôzne časti mozgu ako sme doteraz videli, môžeme predpokladať, že glutamát tu bude tiež hrať svoju rolu. Keď sa modliacemu zaktivizuje čelový lalok aby sa dokázal sústrediť na objekt svojej modlitby, má to na starosti glutamát, ktorý zabezpečí toto sústredenie a zapnutie všetkých častí mozgu, ktoré tomu prispejú.

Štúdie ďalej ukázali, že vylúčenie glutamátu z čelového laloku spôsobuje súčasne vylúčenie neurotransmiteru beta-endorfínu z hypotalamu. Beta-endorfíny sú prirodzené mozgové opiáty, ktoré majú podobnú štruktúru ako morfium a ukázalo sa že spôsobujú pocity eufórie. Prirodzene sa beta-endorfíny vylučujú pri bolesti ako pomoc pri jej zvládnutí. Preto môžeme tiež predpokladať že k euforickým stavom pri meditácií alebo modlitbe sa tiež pričiňuje tento neurotransmiter.

Tu treba ale spomenúť štúdiu ktorá bola spomínaná vyššie a ktorá ukázala, že blokáciou opiátových systémov mozgu nebol narušený priebeh a efekty meditácie, takže aj keď opiáty môžu hrať určitú rolu, zrejme to nebude primárna rola.

Vylúčenie glutamátu spôsobuje tiež vylúčenie látky ktorá má podobné účinky ako ketamín. Ketamín sa najčastejšie používa ako anestetikum, ale vo väčších dávkach ide o halucinogén. Čo to znamená? Znamená to že pri vyššej dávke zažívajú ľudia halucinácie a najčastejšie halucinácie spojené s pocitom opúšťania vlastného tela. Táto posledná látka je často spájaná s konkrétnym duchovným zážitkom a to je zážitkom klinickej smrti.

Pozrite si popis stavu človeka ktorý si zobral ketamín:

„Mal som zážitok klinickej smrti. Stúpal som hore do miesta ktoré vyzeralo ako veľké lono. Cítil som ako fyzická bolesť, emočná bolesť a všetky strachy a úzkosti miznú. Cítil som ako by ma objalo milión ľudí ktorý ma naozaj milujú a záleží im na mne. Potom som počul hlas ktorý mi povedal: „Môžeš sa nadýchnuť.“ Otvoril som oči a zážitok bol preč.“

Pri vykonávaní náboženských rituálov dochádza k stimulácií autonómneho nervového systému. Stimulácia tohto systému spôsobuje okrem iného aktiváciu hypotalamu, ktorý následne produkuje neurotransmiter serotonín. Ako je zvýšenie hladiny serotonínu spojené s náboženskými zážitkami? Zistilo sa, že zvýšená hladina serotonínu má veľmi zaujímavé účinky na mozog a hlavne v spojení s náboženskými praktikami.

Lieky, ktoré zvyšujú serotonín pomaly a v malých dávkach sú používané ako antidepresíva. Pri veľmi rapídnom zvýšení serotonínu ale dochádza k rôznym druhom halucinácií. Rovnaké účinky spôsobuje umelým zásahom droga LSD. V tomto význame teda náboženské rituály môžu slúžiť jednak ako antidepresívum a v niektorých prípadoch kedy dôjde k vyššiemu vylúčeniu tejto látky dokonca k silným mystickým zážitkom.

Ako už bolo spomínané všetky neurotransmitery sú vzájomne poprepájané a je tomu tak aj v tomto prípade, kedy zvýšením hladiny serotonínu dochádza tiež k zvýšeniu hladiny dopamínu, ktorý sa ako sme videli vylučuje pri meditačných a modlitebných praktikách. Takže v rámci antidepresívnych účinkov sa teda nebavíme len o účinku serotonínu ale aj dopamínu, ktorý spôsobuje príjemné a ukľudňujúce pocity.

Výsledky týchto rôznych štúdií ukazujú na komplexnú interakciu neurotransmiterov pri náboženských praktikách. Všetko sú to ale ešte len začiatky a také prvotné obrazy toho, ako tieto procesy pracujú.   Dopamín a serotonín fungujú spoločne, a inhibujú vzájomne jeden druhého pri rôznych špecifických aktivitách. Neurotransmitery spolupracujú tiež z autonómnym nervovým systémom, ktorý má na starosti celé naše telo a mozog. Z daných štúdií sa ale nedajú robiť jednoznačné závery a pohybujú sa v rovine pravdepodobnosti a hypotéz, ktoré ešte budú musieť byť overené, pretože komlexnosť fungovania nervovej sústavy a neurotransmiterov je príliž komplikovaná na jednoduché vysvetlenia.

Jedno je ale isté, neurotransmitery hrajú dôležitú rolu v biológií náboženských skúseností a zážitkov. Veda skutočne len začína chápať dôležitosť toho ako sú neurotransmitery spojené s náboženskými zážitkami a ak existuje nejaký spôsob ako komunikovať s Bohom, neurotransmitery sú jeho dôležitou súčasťou. Dalo by sa možno aj povedať, že neurotransmitery sú „duchovné molekuly“, ktoré nám umožňujú prežívať vieru a rôzne náboženské zážitky. V tomto zmysle sú skutočne vysielačmi k Bohu.

Literatúra:

Andrew B. Newberg, How God Changes Your Brain: Breakthrough Findings from a Leading Neuroscientist, Ballantine Books, 2010

Andrew B. Newberg, Why God Won’t Go Away: Brain Science and the Biology of Belief, Ballantine Books, 2002

Andrew B. Newberg, Born to Believe: God, Science, and the Origin of Ordinary and Extraordinary Beliefs, Free Press, 2007

Andrew B. Newberg, Principles of Neurotheology (Ashgate Science and Religion Series), Ashgate, 2010