Tým sociológov z Baylorskej Univerzity robili štúdiu  na reprezentatívnej vzorke amerického národa skúmajúc okrem iného aké vlastnosti pripisujú ľudia predstave Boha. Po vyhodnotení sa objavili 4 rôzne personality podľa toho aké kvality ľudia obrazu Boha pripisovali:

• Autoritatívna
• Kritická
• Vzdialená
• Benevolentná

Či si to uvedomujeme alebo nie, pripisujeme Bohu osobnosť, ktorá má neurologické základy a vychádza z našej vlastnej osobnosti. Rôzni ľudia majú rôzne predstavy o obraze Boha a tieto predstavy ovplyvňujú tiež to ako títo ľudia vnímajú svet okolo seba.

Tí, ktorí veria v obraz autoritatívneho Boha, predstavovali 32 percent vzorky. Títo ľudia veria, že Boh je nahnevaný a ochotný potrestať každého, kto je bez viery alebo žije bezbožne. Zemetrasenia a prírodné katastrofy si vysvetľujú ako priamy Boží trest za hriešnosť ľudstva. Presadzujú kresťanské zákony, ktoré by mali byť podľa nich ustanovené vládou a mali by ich dodržiavať všetci. Súhlasia s trestom smrti, akceptujú míňať viac peňazí na armádu, chcú dať vláde viac moci v boji proti terorizmu a sú za presadenie verejných modlitieb v školách. Jednoducho povedané, sú pozitívne naklonení teokracii. Polovica v nich verí v doslovný výklad biblie, čo posilňuje ich obraz pomstychtivého a trestajúceho Boha.

Ďalších 16 percent predstavovalo skupinu, ktorá verí v obraz kritického Boha, ktorý ale netrestá, ani priamo nepomáha a nezaujíma sa. Tento obraz Boha nezasahuje do diania spoločnosti, ale po smrti človeka ho bude súdiť za jeho život. Táto skupina zastáva najsilnejší postoj týkajúci sa ochrany prírody, sú za rovnocenné rozdeľovanie zdrojov, a podporujú AA (Affirmative Action) programy, ktoré presadzujú rovnoprávnosť žien, menšinových etnických skupín a postihnutých ľudí. Tento postoj k svetu môže vychádzať z predstavy, kedy Boh nezasahuje do tejto spoločnosti, čo prenáša zodpovednosť za ňu na samotných ľudí a ich angažovanosť.

V kombinácií s prvou skupinou veriacich až 50 percent Američanov verí v obraz Boha, ktorý je chladný, kritický a hrubý, čo svedčí o hlboko pesimistickom vnímaní ľudskej podstaty a morálneho stavu spoločnosti.

Druhú, najväčšiu skupinu tvorilo 24 percent, ktorí veria v obraz vzdialeného Boha. Tento Boh nemá žiaden názor na svet, alebo správanie človeka a namiesto vnímania osoby predstavuje skôr kozmickú silu, ktorá nastavila zákony prírody. Táto skupina mala zo všetkých skupín najvyšší príjem a najvyššie vzdelanie. Táto skupina je viac otvorená otázkam zrovnoprávnenia homosexuálov, potratom a predmanželskému sexu. V rámci tejto skupiny veľa ľudí pochybuje o existencii Boha.

Poslednú skupinu tvorí 23 percent veriacich, ktorých obraz Boha nesie atribúty jemnosti, odpustenia, a netrestajúcej povahy. Voči ostatným 72 percentám je to skutočne malá skupina, ktorá nesie v tomto obraze pozitívne hodnoty. Tak ako autoritatívna skupina, títo ľudia veria v aktívnu účasť Boha v ich životoch. Počúva, odpovedá na modlitby a záleží mu na utrpení ostatných. Mať obraz Boha ako primárne milujúceho vyžaduje liberálny výklad biblie, ktorý nezahŕňa pomstychtivé pasáže starého zákona. Polovica tejto skupiny je otvorená a tolerantná k ľuďom iných náboženstiev.

Andrew Newberg na základe svojich štúdií pridal 5 skupinu obrazu Boha, ktorá nebola do Baylor štúdie zahrnutá, pretože v dotazníkoch nedávala možnosť takýto obraz prejaviť. Ide o obraz netradičného mystického Boha, ktorý nie je ani autoritatívny, kritický ani vzdialený. Z vlastných štúdií mu vyšlo, že tento obraz Boha akceptuje asi štvrtina američanov. Percentá sú dokonca vyššie, ak zoberieme do úvahy rôznych členov iných náboženských skupín, ktorí uznávajú univerzálny obraz Boha. A ak zahrnieme duchovné praktiky Hinduizmu, Budhizmu, Taoizmu, Sikhismu, Jainismu, Sufismu, Bahájskej viery a mnohých ďalších, objaví sa mystický obraz Boha, ktorý je vyznávaný celosvetovo s približne dvoma miliardami nasledovníkov a veriacich. 

Neurologický vplyv obrazov Boha

Ak si predstavujeme autoritatívnu, alebo kritickú entitu, či už je to Boh, alebo iná osoba, aktivujeme limbické oblasti mozgu, primárne amygdalu, ktorá generuje strach a hnev. Mozog je takto nastavený na útok, preto nie je prekvapením, že väčšina ľudí z tejto skupiny sa nazývajú „boží bojovníci“.

Ak ale vnímame obraz Boha ako benevolentný, aktivizujú sa iné časti mozgu, ktoré sú súčasťou čelného laloku. Láskavé a súcitné obrazy, tváre, alebo myšlienky aktivujú okruh, ktorý zahŕňa malú oblasť v prednej časti mozgu, nazývanú tiež Brodmanova oblasť 32 (angl. anterior cingulate). Stimulovaním tejto oblasti dochádza k potlačeniu impulzov hnevu a strachu. Taktiež pomáha generovať pocity empatie voči ostatným, ktorí trpia alebo sú zranení. 

Doktor Ryota Kanai s kolektívom z Londýnskeho inštitútu kognitívnej neurovedy prevádzal štúdiu, ktorá sa zaoberala štrukturálnymi rozdielmi mozgu na základe politickej orientácie, čo jeho štúdia tiež dokázala.   Podobne ako pri náboženstve, aj pri politickom názore vychádzame a sme ovplyvňovaný neurologickým obrazom, ktorý v sebe pestujeme. Liberáli mali preto väčšiu Brodmannovu oblasť 32 a konzervatívci amygdalu. Konzervatívci sú preto citlivejší na nebezpečenstvo, alebo úzkosť a liberáli sú všeobecne otvorenejší novým skúsenostiam.

Čokoľvek, čo má pre nás hodnotu, stimuluje rozličné štruktúry v našom limbickom systéme, ale ak sú emočné okruhy pri predstave Boha stimulované slabo, Boh nebude mať pre takýchto ľudí väčší alebo osobnejší význam. Toto sa ukazuje tiež na mozgových snímkach ateistov. Pri rozmýšľaní nad obrazom Boha sa aktivoval ich čelový lalok, čo signalizovalo, že rozmýšľali abstraktným spôsobom, ale skoro žiadna aktivita nebola zaznamenaná v oblastiach mozgu, ktoré generujú zmysel, hodnotu, potešenie alebo nepokoj. Ľudia pre ktorých Boh nehrá v živote dôležitú rolu nie sú neurologicky stimulovaný na emočnej úrovni tohto obrazu, čo sa prejaví na tom že Boha vnímajú ako menej reálneho, alebo vzdialeného, čo vedie človeka k agnosticizmu, alebo ateizmu.

Tak, ako sa vyvíja ľudská osobnosť, vyvíja sa aj obraz Boha. Newberg tvrdí, že rôzne osobnosti Boha – autoritatívna, kritická, vzdialená, benevolentná a mystická korelujú s neurologickou evolúciou a vývojom nášho mozgu.  Obrazy autoritatívneho boha majú základ v najstaršej, primitívnej časti nášho mozgu (limbickom systéme), zatiaľ čo obrazy benevolentného a mystického Boha pochádzajú z častí mozgu, ktoré sú najmladšie a boli v rámci evolúcie ľudského mozgu vyvinuté nedávno (brodmanova oblasť 32). Tieto časti tiež vyzerajú byť unikátne len pre ľudské bytosti.

Boha limbického systému nie je možné odstrániť, takže obrazy autoritatívneho boha spojeného s emóciami strachu a hnevu budú stále súčasťou našej neuronálnej a duchovnej osobnosti. Čo ale môžeme robiť pre rozvoj náboženstva a náboženského myslenia v zmysle humanistických princípov je cvičiť nové štruktúry mozgu (brodmanovu oblasť 32), ktoré nám pomáhajú potlačiť našu biologickú tendenciu reagovať s hnevom a strachom.  Brodmanova oblasť 32 zabezpečuje schopnosť spájať naše emócie s kognitívnou schopnosťou, čím hrá dôležitú rolu pri ovládaní emócií a sebaovládaní.  

Štúdie:

Christopher David Bader et al., American Piety in the 21st Century: New Insights to the Depth and Complexity of Religion in the US: Selected Findings from The Baylor Religion Survey (Baylor Institute for Studies of Religion, 2006).

Ryota Kanai et al., “Political Orientations Are Correlated with Brain Structure in Young Adults,” Current Biology 21, no. 8 (April 2011): 677–680, doi:10.1016/j.cub.2011.03.017. 

Literatúra:

Andrew B. Newberg, How God Changes Your Brain: Breakthrough Findings from a Leading Neuroscientist, Ballantine Books, 2010

Andrew B. Newberg, Why God Won’t Go Away: Brain Science and the Biology of Belief, Ballantine Books, 2002

Andrew B. Newberg, Born to Believe: God, Science, and the Origin of Ordinary and Extraordinary Beliefs, Free Press, 2007

Andrew B. Newberg, Principles of Neurotheology (Ashgate Science and Religion Series), Ashgate, 2010