Keď sa pozrieme do minulosti, tak je to apoštol Peter, za ktorého nástupcu sa považuje každý pápež. Peter je veľmi zaujímavá osobnosť plná rozporov a aj nekonzistencie, pretože je človek ako každý iný. Je Ježišovým učeníkom, ženatý a povolaním rybár. Svojho majstra tri krát zaprel no nakoniec sa stáva vedúcou osobnosťou mladej cirkvi. Skutky apoštolov nám zanechali rôzne informácie o tomto mužovi, ktorý viedol kresťanstvo, ktoré sa ešte nedištancovalo od židovstva a jeho stúpenci považovali sami seba za zbožných židov.

Jeden z príbehov rozpráva o konverzii pohanského veliteľa Kornélia, ktorý mal videnie, v ktorom mu anjel povedal, aby zavolal k sebe Petra. Peter mal tiež videnie, v ktorom vystúpil na strechu domu aby sa modlil. Bol hladný pretože bolo pred obedom. Zatiaľčo sa modlil, videl zostupovať z neba misu plnú plazov a vtákov, ktorý boli podľa židovského chápania nečistí. Potom počul hlas: „Zabíjaj a jedz!“ (Sk 10,13) Peter bol zdesený, pretože v živote nič nečisté nejedol načo mu hlas zdelil: „Čo Boh prehlásil za čisté, nepokladaj za nečisté.“ (Sk 10,15)

Potom prišli za Petrom Kornéliovi poslovia a spolu všetci odchádzajú. Do tohto okamihu neboli v cirkvi žiadni pohania, len židia. Peter sa stretáva s Kornéliom a po vzájomnej výmene videní Peter Kornélia pokrstí a ten sa stáva prvým pohanom, ktorý vstúpil do cirkvi. „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť‘ ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať‘ poškvrneným alebo nečistým človekom.“ (Sk 10,28)

Celá táto udalosť vyvolala v mladej cirkvi znepokojenie a keď sa Peter vrátil domov, bol ostro kritizovaný. Peter znamená „skala“. Peter sa tak môže stať vzorom „skamenenia“ alebo vzorom „pevného základu“, ktorý oslobodzuje a umožňuje zmenu. Peter sa v tomto príbehu musel vzdať niečoho, v čo veril celý svoj život, že to tak je. Keby jeho viera skamenela, nebolo by v dejinách kresťanstva žiadneho Kornélia. V priebehu videnia je Peter postavený pred otázky, ktoré by si ani nemusel klásť, pretože vie čo je správne. Toto videnie ho ale vedie k položeniu otázok, ktoré predtým otázkami neboli a rozširuje jeho perspektívu. Dá sa povedať, že v tomto prípade môže byť herézou tvrdošijne zotrvávanie v starej viere, bez kladenia otázok týkajúcich sa budúcnosti. Tento príbeh je základnou a veľmi dôležitou lekciou v uznávaní druhých ľudí.

Každý pápež je teda nástupcom tohto Petra, ak sa neuzatvára víziám. Ak jeho viera nie je „skamenená“, ale stojí na „pevnom základe“, ktorý umožňuje zmeny a zabraňuje fundamentalizmu. Obsah misy v Petrovom príbehu sa javil ako opovážlivosť, nečistý pokrm, vyvolávajúci fyzický odpor a morálne odmietnutie. Pretože takto to nemôže byť, nikdy to tak nebolo, je to neprirodzené, pretože nie sme pripravení, pretože doba ešte nie je zrelá, pretože je to – absurdné.

Čo by pravdepodobne ležalo dneska na tejto mise sú tri pevne zviazané balíky:

• oblasť ľudských vzťahov, ľudského tela, ľudskej sexuality a prístupu k plodnosti.
• oblasť inkulturácie kresťanskej zvesti do zmenených a stále sa meniacich kultúrnych kontextov, spolu s otázkou priateľstva medzi náboženstvami.
• oblasť šruktúr cirkevnej moci a autority ku ktorej patria otázky slobody a ľudských práv ako témy pre tieto štruktúry, a s tým súvisiaca téma celibátu, role žien a laikov.

Ak sa pápež bude úprimne zaoberať týmito otázkami, bude skutočným vizionárom, ktorému ide menej o pápežstvo a viac o samotné kresťanstvo.

V tom aká pozornosť sa dnes venuje cirkevným udalostiam sa ukazuje potreba istoty, jasnosti, kontinuity a jednoznačnosti. Táto istota je pochopiteľná ale Petrov príbeh túto istotu neuspokojuje. Namiesto istoty a potvrdenia je v ňom všetko obvyklé zásadne spochybnené. V kontextu tohto príbehu sa dá istota získať len za cenu vylúčenia druhých. Petrov prístup spočíva v novom pohľade na to čo bolo dovtedy nemenné.

Pravda nie je vlastníctvo, ktoré sa zabalí do nejakého kontajneru, ktorý sa pevne uzavrie, aby bolo možné jeho obsah neporušenie odovzdávať ďalej. Každá osoba a každá generácia musí robiť rozhodnutia nanovo, na základe reálnych kultúrnych podmienok v ktorých žije.

Pápež bude vtedy nástupcom Petrovým, keď bude mať odvahu uvažovať o tom, čo sa dnes môže pre kresťanstvo zdať absurdné a smiešne, a snáď to aj zrealizovať. Pretože cirkev, ktorá nedokáže zmeniť samu seba, stratí skôr či neskôr právo i možnosť meniť svet a dostane sa do rozporu s posolstvom, ktoré zvestuje.

Zdroj:

Minulosť budúcnosti, DrTh. Regina Ammichtová Quinnová, etička a morálna teologička, profesorka Mezdifakultného cetnra pre etiku vied na Univerzite Tübingen.