Ďalšia zmienka sa nachádza v knihe Deuteronómium 23:1. „Eunuch, ktorý má rozmliaždené alebo odstránené semenníky, alebo odrezaný pohlavný úd, nesmie vojsť do Pánovho zhromaždenia.“

Táto myšlienka bola v cirkvi stále podávaná mnohými cirkevnými vodcami. Klement Alexandrijský (AD195) píše: „ Semeno nesmie byť zbytočne vypustené, alebo poškodené, alebo znehodnotené kvôli jeho božskému ustanoveniu, ktoré slúži na stvorenie človeka.“ A presne tieto myšlienky zaznievajú skrz naskrz celou cirkvou počas jej histórie. Pokiaľ ľudia už nechceli deti jediná možnosť bola abstinencia, tak manželia bývali „ako brat a sestra“.

Zákaz regulovať pôrodnosť bol v kresťanskej spoločnosti celé storočia a bol jednoducho samozrejmosťou, „normálnou“ časťou života. Podobne ako otroctvo. Za celú históriu až do devätnásteho storočia nikto ani nerozmýšľal o zmene.

Až v rokoch 1930 začali anglikáni opatrne pripúšťať, že antikoncepcia môže byť použitá, ale len v prípade plánovania rodiny. Ale týmito malými krokmi sa spustila revolúcia po celej Európe. Za chvíľu všetky reformované náboženstvá tvrdili, že antikoncepcia je akceptovateľná a osobná vec partnerov. Táto zmena zmýšľania v tejto otázke prišla veľmi rýchlo, keď uvážime, že 2000 rokov bola nemenná.

Pápež Pius XI bol pobúrený touto akceptáciou plánovaného rodičovstva a vyjadril jasný postoj katolíckej cirkvi v encyklike Casti Connubii, ktorá vyšla v Decembri roku 1930. Pius XI sa v nej jasne vyjadri, že manželia by mali s každým sexuálnym spojením plne očakávať a byť otvorený prijať dieťa. Všetko ostatné je smrteľný hriech.

Hlavný príbeh antikoncepcie začína až v roku 1960 kedy prebiehal II. Vatikánsky koncil. Pápež Ján XXIII si vyžiadal znovu preskúmať a zhodnotiť postoj cirkvi k antikoncepcii. Bohužiaľ ale zomrel ešte predtým, než sa proces začal. Jeho nasledovník pápež Pavol VI v jeho myšlienke pokračoval a zvolil pápežskú komisiu, ktorá sa otázkou zaoberala.

Komisia bola dvojvrstvová. Prvú skupinu tvorilo 15 kardinálov a biskupov a druhú skupinu 64 laických expertov na jednotlivé disciplíny. Thomas Burch, profesor Georgetownskej univerzity, ktorý bol členom komisie povedal, že pápež ich poprosil aby sa pokúsili nájsť cestu ako zmeniť pohľad na kontrolu pôrodnosti bez toho aby narušili pápežskú autoritu.

Po dvoch rokoch štúdia a vedeckej práce komisie bolo za zmenu učenia v otázke antikoncepcie napriek narušeniu pápežskej autority 60 členov proti 4 z laickej skupiny a 9 členov proti 6 zo skupiny klerikov, pretože to považovali za správnu vec.

V skutočnosti sa ale ku pápežovi dostala správa od prehlasovanej menšinovej komisie. Spolu autorom tejto správy bol poľský arcibiskup Karol Wojtyla, ktorý sa neskôr stal pápežom. Pavol VI vedome a zámerne ignoroval väčšinovú správu komisie a konal podľa komisie menšinovej.

Rímsko katolícky historik a teológ August Bernard Hasler publikoval správu menšinovej komisie, ktorá bola nakoniec akceptovaná:

„Ak by malo byť stanovené, že antikoncepcia nie je zlom sama o sebe, museli by sme pripustiť, že Duch Svätý bol v roku 1930 (keď bola vydaná encyklika Casti Connubi) na strane protestantských cirkví. Taktiež by bolo nutné pripustiť, že skoro celé storočie Duch Svätý zlyhal vo vedení Pia XI, Pia XII a veľkej časti Katolíckej hierarchie, tým že ich dovolil uviesť do omylu. To by znamenalo, že vodcovia Cirkvi s veľkou nerozvážnosťou odsúdili tisíce nevinných ľudských skutkov, tým že ich zakázali pod hrozbou večného zatratenia v praktikách, ktoré by teraz mali byť povolené. „

Dr. Hasler k správe dodal: „ Po prečítaní správy je jasné, že hlavný problém nebola antikoncepcia, ale autorita, postupnosť a neomylnosť cirkevného magistéria.“

Pápež Pavol VI nasledovne vydal známu encykliku Humanae Vitae, ktorá pojednáva o prístupe katolíkov k umelým bariérovým metódam. Jedná sa o sterilizáciu, prerušovanú súlož, tabletky a kondómy, pričom všetky jednoznačne odsudzuje a zakazuje. Jedinú výnimku dostáva metóda prirodzeného sledovania cyklu.

Táto metóda spočíva v zrieknutí sa sexu v dňoch kedy má žena ovulačný cyklus. Je potrebné poznamenať, že táto metóda bola dovtedy katolíckou cirkvou zakázaná a proti nej sa vyjadroval už sv. Augustín. Dôkazom toho bolo mnoho kňazov, ktorý aj po vydaní encykliky danú metódu považovali za smrteľný hriech rovnako ako umelú antikoncepciu. Títo aspoň zostali verní pôvodnému učeniu aj keď je možno ešte horšou alternatívou.

Hans Kung, známy katolícky teológ a profesor, ktorý bol jedným z hlavných osobností, ktoré viedli II. Vatikánsky koncil napísal: „Toto učenie (proti antikoncepcii) zaťažilo ťažkým bremenom svedomie nespočetného množstva ľudí…je zdrojom nezmerateľnej bolesti a zločinom do ktorého Cirkev zahrnula samú seba.“

Pavol VI zomrel v roku 1978 a na jeho miesto bol zvolený pápež Ján Pavol I. Tento prisľúbil uvoľnenie a zmenu v prístupe cirkvi k antikoncepcii a všeobecne pripravoval radikálne reformy vo Vatikáne, týkajúce sa hlavne odvolania vysokopostavených vatikánskych úradníkov stojacich za škandálmi prania špinavých peňazí vatikánskou bankou. Jeho pontifikát trval však necelých 33 dní. Našli ho mŕtveho v jeho vlastnej izbe. Oficiálna príčina smrti je stanovená ako infarkt myokardu. Rozbory lieku, ktorý sa našiel vedľa mŕtvoly, ani iných možných dôkazov sa však nikdy nerobili. Po tom, ako sa verejnosť dozvedá o príčine smrti, neter pápeža vyhlási, že nikdy nemal problémy so srdcom a brat Edoardo potvrdzuje, že zdravotný stav pápeža po lekárskej prehliadke pred tromi týždňami bol v poriadku. Pitva napriek tomu vykonaná záhadne nebola a líšili sa aj výpovede ohľadne toho kto našiel jeho telo.

Následný pápež Ján Pavol II mal v danej otázke jasné stanovisko, keďže sám písal správu komisie ktorú odovzdal Pavlovi VI. Iné sa neočakávalo ani od jeho nástupcu Benedikta XVI., ktorý tieto domnienky rovnako potvrdil.

Plná zodpovednosť za možnosť zmeny v tejto otázke dnes leží na členoch katolíckej cirkvi. Nekatolíci nemôžu Katolícku cirkev prinútiť k zmene. Iba katolíci sami môžu zvoliť smerovanie ich vlastnej cirkvi. Podľa štatistického výskumu NSFG (National Survey of Family Growth) 96 percent katolíckych žien použili niekedy, alebo používajú stále antikoncepciu. Nik iný nemá väčšiu šancu daný stav zmeniť.

Pôvodná väčšinová správa pápežskej komisie(encyklika, ktorá nikdy nevyšla):

http://goo.gl/k5vZgY

Zdroje:

Stephen Mumford, The Life and Death of NSSM 200, 1998

Dr. August Bernard Hasler, How the Pope Became Infallible, 1979

Lisa Isherwood, The good news of the body: sexual theology and feminism, 2000

Rosemary Skinner Keller,Rosemary Radford Ruether, In our own voices: four centuries of American women’s religious writing, 1995

http://books.google.com/books?id=P1U_TWZ5gEoC&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false

http://en.wikipedia.org/wiki/Pope_John_Paul_I_conspiracy_theories